Svätý apoštolom rovný a veľké knieža Vladimír, pri svätom krste nazvaný Bazil; Svätí mučeníci Kéryk a jejo matka Julita; Svätý Bonaventúra, učiteľ Cirkvi – 15. júl
Knieža Vladimír
Vladimír sa narodil v roku 952 a bol synom Svjatoslava, ruského kniežaťa v Kyjeve, a pretože na Kyjevskej Rusi vtedy ešte nebolo kresťanstva, bol vychovaný v pohanstve. Klaňal sa pohanským bohom a prejavoval v tom veľkú horlivosť. Jeho otec Svjatoslav mal troch synov: Olega, Jaropolka a jeho. No keď Jaropolk zabil svojho brata Olega, dopočul sa to Vladimír. Keďže sa bál, aby sa to nestalo aj jemu, odišiel za more k istému divokému a pohanskému národu. Tam zhromaždil veľké vojsko, obsadil Kyjev, podvodne zabil brata a stal sa jediným kniežaťom Kyjevskej Rusi. Po celej krajine staval modly, ktorým sa sám klaňal a aj ľuďom prikazoval robiť to isté. Kto sa z akejkoľvek príčina vzpieral, tomu odoberal majetok a hodnosť a trestal ho smrťou.
Raz prišiel k Vladimírovi istý filozof z Grécka, s veľkými darmi, medzi ktorými bol aj drahocenný záves, na ktorom bol umelecky vyšitý druhý Kristov príchod. Tento filozof začal Vladimíra učiť kresťanskú vieru. Potom mu odovzdal spomínaný záves. Keď ho Vladimír uzrel, opýtal sa mudrca: „Povedz mi, čo to je?“ Mudrc mu odpovedal: „Raz na tento svet príde Pán Boh, aby súdil všetkých spravodlivých i hriešnikov. Jedných postaví po pravici, druhých po ľavici.“ Filozof povedal: „Aj ty, knieža, sa môžeš raz postaviť po pravici, ak sa dáš pokrstiť a zanecháš zlé zvyky.“
Preto Vladimír poslal poslov do Konštantínopola. Tu veľkoleposť chrámu, prítomnosť duchovenstva z celého hlavného mesta, ozdoba stien, ikony, vôňa kadidla, spev ľudu, tajomná povaha obradov, toto všetko nesmierne udivilo poslov. Ako sami hovorili, zdalo sa im, že sa vtedy nenachádzali na zemi, ale v nebi. Keď sa vrátili, povedali Vladimírovi: „Každý človek, ktorý ochutná sladké, už nechce horké. Tak aj my, keď sme spoznali vieru u Grékov, inú nechceme.“ Cestou do Chersonu však Vladimír náhle oslepol. Keď ho ale biskup začal krstiť, slepota ako lupene spadla z jeho očí a všetko videl jasne, za čo oslavoval Boha v Trojici. Pri svätom krste mu dali meno Bazil. Mal vtedy 36 rokov.
Keď sa Vladimír vrátil do Kyjeva, rozhodol sa aj svoj národ osvietiť krstom. Tomuto obradu predchádzalo zničenie modiel. Na druhý deň prikázal, aby sa ľud zhromaždil k rieke Dneper. A tak sa národ húfne ponáhľal na brehy Dnepra. Tento veľký krst sa udial 1. augusta 988. Následne sa začali stavať chrámy. Vladimír potom rozposlal gréckych kňazov na všetky strany svojej ríše a tí chodiac po mestách a dedinách učili a krstili ľudí.
Vladimír sa stal iným človekom. Predtým v pohanstve bol prísnym pomstiteľom, nehanebníkom, krvilačným vojakom a bratovrahom. Keď prijal pravidlá Kristovej viery, rozosieval dobrotu a milosrdenstvo srdca, pokoru a veľkodušnosť. V tejto Božej bázni vydržal až do konca svojho života, ktorý prišiel 15. júla 1015 v dedine Berestov, kde najradšej prebýval, v 63-ťom roku jeho života. Jeho telo je uložené v Kyjevskej cerkvi presvätej Bohorodičky pri pozostatkoch jeho ženy Anny.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: 05varvara.wordpress.com
