Blažený hieromučeník Pavol, prešovský biskup; Svätá veľkomučenica Marína – 17. JÚL
Prešovský biskup Pavol
Biskup Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch, neďaleko Prešova, v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana a Anny rod. Gerberyovej. Pri krste dostal meno Peter. Už v seminári sa snažil popri štúdiu viesť hlboký duchovný život. Tu dostal od špirituála usmernenie do celého života: „Život nie je ťažký, ale veľmi vážny.“ Po skončení štúdií bol v roku 1911 v Prešove vysvätený za kňaza. Po 11-tich rokoch na veľké prekvapenie všetkých vstúpil k baziliánom na Černečej Hore pri Mukačeve a prijal meno Pavol. Stalo sa tak pre jeho skromnosť, pokoru a túžbu žiť v askéze.
Keď mal 38 rokov, bol menovaný za apoštolského administrátora prešovskej eparchie a krátko na to za biskupa. Pre jeho láskavý, pozorný a dobročinný vzťah k ľuďom ho nazývali „mužom zlatého srdca“. Každé ráno sa zasväcoval Božskému Srdcu slovami: „Všetky modlitby, obety a kríže obetujem ako náhradu za hriechy celého sveta!“
V roku 1940 prišlo jeho vymenovanie za Prešovského biskupa. No ďalší sľubný rozvoj náboženského a duchovného života v eparchii, ktorý sa rozvíjal podľa osobného príkladu a horlivosti otca biskupa bol prerušený. Biskup Gojdič odmietol prestup gréckokatolíkov na pravoslávie, hoci vedel, že sa tým sám vystaví prenasledovaniu a väzeniu. Hoci bol vystavený veľkému tlaku, aby sa zriekol katolíckej viery, všetky ponuky odmietol a prehlásil: „Mám už 62 rokov a obetujem celý svoj majetok aj rezidenciu. No svoju vieru za žiadnych okolností nezradím, lebo chcem, aby moja duša bola spasená.“
Pri okolnostiach Prešovského soboru dňa 28. apríla 1950 bol zatknutý. V následnom vykonštruovanom procese bol odsúdený na doživotné odňatie slobody, zaplatenie dvesto tisíc korún pokuty a odňatie všetkých občianskych práv. Bol vystavovaný fyzickému a psychickému nátlaku a ponižovaniu. Nikdy sa však nežaloval a nevyžadoval výhody. Využíval každú chvíľu k modlitbe a tajne slúžil sväté liturgie.
Biskup Pavol sa mohol dostať z ťažkého väzenia na slobodu, ak by zaprel svoju vernosť pápežovi. Mal k tomu rôzne ponuky. Vo väznici v Ruzyni mu povedali, že môže ísť rovno do Prešova, ak je ochotný stať sa pravoslávnym patriarchom. On to odmietol s ospravedlnením, že by to bol strašný hriech proti Bohu, zrada na pápežovi, na vlastnom svedomí a na veriacich, z ktorých mnohí v tom čase trpeli.
Aj v najťažších chvíľach bol odovzdaný do Božej vôle ako o tom svedčia aj jeho slová: „Veru neviem, či by bolo hodno zameniť korunu mučeníctva za dva či tri roky života na slobode. No ja to ponechám na milého Pána Boha, nech on rozhodne.“ Jeho veľkou túžbou bolo zomrieť zaopatrený a v deň svojich narodenín. Obe túžby sa mu splnili.
Následne bol pochovaný bez akýchkoľvek pôct na väzenskom cintoríne v hrobe bez mena, pod väzenským číslom 681.V dôsledku uvoľnenia pomerov v Československu v roku 1968 sa telesné pozostatky biskupa previezli do Prešova, do krypty katedrálneho chrámu. Od roku 1990 sa nachádzajú v kaplnke katedrály v sarkofágu. Biskup Pavol Gojdič bol 4. novembra 2001 pápežom Jánom Pavlom II. na Svätopeterskom námestí v Ríme vyhlásený za blahoslaveného.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
