Naša prepodobná matka Makrína, sestra Bazila Veľkého; Náš prepodobný otec Dios – 19. júl
Prepodobná Makrína
Najstaršia sestra sv. Bazila Veľkého a sv. Gregora Nysského sa narodila v Kapadócii na začiatku štvrtého storočia. Jej matka, sv. Emília, videla vo sne anjela, ktorý nenarodenú dcéru pomenoval Tekla na počesť sv. prvomučeníčky Tekly. Sv. Emília splnila Božiu vôľu a pomenovala svoju dcéru Tekla. Ostatní príbuzní dali dievčatku meno Makrína na počesť jej starej mamy, ktorá trpela počas prenasledovania kresťanov za cisára Maximiána Galeria.
Okrem nej bolo v rodine ďalších deväť detí. Sv. Emília sama riadila výchovu a vzdelávanie svojej najstaršej dcéry, učila ju gramotnosti zo svätých kníh a Dávidových žalmov, pričom zo svätých kníh vyberala tie príklady, ktoré budovali v zbožnosti a cnostnom živote. Svätá Emília priúčala svoju dcéru chodiť na bohoslužby a konať domáce modlitby.
Keďže ju zdobila telesná krása a pekná myseľ, ešte ako dievčina bola zasnúbená s istým urodzeným mládencom. Ale keď jej snúbenec zomrel, Makrína prisľúbila, že už nevstúpi do manželstva. Preto žila v dome svojich rodičov a ako najstaršia im pomáhala vykonávať domáce práce. Tiež starostlivo dohliadala na výchovu a vzdelávanie svojich mladších súrodencov.
Keď všetky deti vyrástli a odišli z domu, svätá Makrína presvedčila svoju matku, aby nechala služobníctvo na slobode a odišla do ženského monastiera. Niektoré slúžky nasledovali ich príklad. Po prijatí mníšstva žili spolu ako jedna rodina, spoločne sa modlili a pracovali, mali všetko spoločné a v spôsobe života sa od seba nelíšili. Žili z námahy svojich rúk, posväcujúc väčšiu časť dňa myslením na Boha, modlitbou a neustálym pozdvihovaním svojej mysle k Bohu. Časom jej matka zosnula a potom aj brat Bazil. Preto viedla sestry v kláštore svätá Makrína. Všetci, ktorí ju poznali, si ju hlboko vážili. Prísnosť voči sebe a zdržanlivosť vo všetkom boli pre sväticu charakteristické počas celého jej života. Spávala na doskách a nemala žiadny majetok. Svätá bola dokonca poctená darom robiť zázraky.
Deväť mesiacov po Bazilovej smrti prišiel Gregor navštíviť svoju sestru, ale našiel ju na smrteľnej posteli. Makrína bola učiteľkou, vodkyňou a majsterkou Písma. Jej nenapodobiteľne krásna modlitba na smrteľnej posteli svedčí o tom, že Sväté písmo prenikalo každé jej slovo. Pred smrťou vzniesla túto modlitbu k Pánovi: „Ty si, Pane, odpočinutie našich tiel v sne smrti na určitý čas, aby si ich opäť zobudil poslednou trúbou. Odpusť mi a daj, že ak sa moja duša vyzlečie z telesného odevu, aby predstúpila pred teba nepoškvrnená a bez hriechu, a aby bola ako tymian pred tebou.“ Potom si rukou urobila znamenie kríža na čele, na očiach, na tvári, na srdci a vydýchla. Zosnula v roku 379. Po jej smrti ju Boh rovnako oslávil zázrakmi. Raz sa stalo, že vyliečila dievča, ktoré malo tŕň v oku tým, že choré oko pobozkala. Tiež vďaka modlitbám svätice jej kláštoru počas hladomoru nikdy nedošla pšenica.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
