Prorok ohňa – sviatok proroka Eliáša
Liturgický kalendár byzantskej tradície je zvláštny tým, že okrem kresťanských svätcov venuje pozornosť aj starozákonným patriarchom a prorokom. Spomedzi nich nik však nie je oslavovaný tak ako prorok Eliáš.
Prečo nie Abrahám, otec viery, alebo Mojžiš, najpokornejší z ľudí, ale práve Eliáš? Dôvodov môže byť viacero. Spomeniem dva. Prvý je biblický. Eliáš vo Svätom Písme je vnímaný ako Pánov predchodca. Preto aj osoba Jána Krstiteľa bola stotožňovaná s osobou Eliáša. V Izraeli panovalo presvedčenie, že pred príchodom Mesiáša príde najprv Eliáš. Učeníci sa pýtali Ježiša: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“ On odpovedal: „Áno, Eliáš príde a všetko obnoví. Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“ Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi“ (Mt 17, 10-13). Eliáš je teda niekto, kto je s Ježišom Kristom úzko spätý. Akatist k prorokovi Eliášovi obsahuje prosbu: Rádujsja sládkaho Iisusa slávnyj predteče i proroče – Raduj sa, slávny predchodca a prorok ľúbezného Ježiša. Eliáš je vnímaný aj ako predchodca druhého Pánovho príchodu.
Druhý dôvod, prečo sa Eliáš tešil veľkej úcte medzi ľudom, bol praktický. Nesmieme zabudnúť, že v minulosti bol človek spätý s prírodou omnoho viac než dnes. Bol odkázaný na to, čo si sám vypestoval a preto priaznivé či nepriaznivé počasie boli preň veľmi dôležité. Eliáš je z Písma známy tým, že sa na jeho príhovor uzavrelo nebo na tri a pol roka a nedalo dážď. Svojím príhovorom dokázal zvolať z neba oheň, keď sa prel s Baálovými kňazmi. Nie div, že si naši predkovia tak veľmi ctili Eliáša, lebo cítili, že sú odkázaní na jeho pomoc, ak sa chcú tešiť z priaznivého počasia a dočkať sa dobrej úrody. Išli až tak ďaleko, že verili, že to priamo Eliáš spôsobuje búrku a hrmenie, keď sa preháňa po nebi na ohnivom voze. V jednom spise z 15. stor. čítame rozhovor medzi istým Epifániom a Andrejom. Epifánij vraví: „Je to pravda, čo hovoria, že keď hrmí, to sa Eliáš preháňa na voze, vypúšťa blesky a prenasleduje draka?“ Svätý Andrej odpovedal: „Nie, syn môj, nie je to tak a netreba tomu veriť. Ľudia sú nerozumní a vo svojej nerozumnosti to tak napísali. Eliáš nevystúpil do neba a ani nesedí na voze, má však to privilégium, že sa prihovára u Boha, aby v čase sucha zoslal zemi dážď.“
Možno práve preto, že dnes si dokážeme kúpiť ovocie a zeleninu v obchode a nemusíme ich pestovať, naša úcta k prorokovi Eliášovi nie je taká hlboká ako u našich predkov. Akoby sme ho nepotrebovali. A predsa, časté záplavy v posledných rokoch nás oberajú o pokoj a držia v neistote. Nebude to výzva na obnovenie úcty k tomuto veľkému prorokovi a na prehĺbenie dôvery v jeho príhovor?
Marko Durlák
