Svätí apoštoli a diakoni Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas – 28. júl
Apoštoli a diakoni Prochor, Nikanor, Timón a Parmenas
Títo štyria boli zo siedmich diakonov, o ktorých sa zmieňujú Skutky apoštolov a boli zaradení medzi 70-tich apoštolov. V knihe Skutky apoštolov sa píše, že po Pánovom nanebovstúpení a po zoslaní Svätého Ducha na apoštolov sa počet veriacich v Jeruzaleme značne zvýšil, a preto si Dvanásti apoštoli vybrali sedem mužov: Štefana, Filipa, Prochora, Nikanora, Timóna, Parmenasa a Mikuláša, mužov plných Svätého Ducha a múdrosti, a ustanovili ich za diakonov. Ako diakoni slúžili potrebám Cirkvi v Jeruzaleme, najmä chudobným, vdovám a sirotám.
Hoci zomreli v rôznom čase a na rôznych miestach, Cirkev ustanovila, aby sa títo štyria spomínali spoločne 28. júla. Ďalší dvaja diakoni majú sviatky v osobitný deň: Štefan 27. decembra a Filip 11. októbra. Siedmy diakon, Mikuláš, sa medzi svätých nedostal, pretože sa zrejme stal vodcom sekty nikolaitov. (Tí hlásali rôzne náboženské špekulácie a tolerovali určité kompromisy s pohanskými kultmi).
Svätý Prochor do zosnutia Presvätej Bohorodičky sprevádzal apoštola Petra spolu s ostatnými učeníkmi a bol Petrom ustanovený za biskupa Nikomédie. Po zosnutí Presvätej Bohorodičky bol spoločníkom a spolupracovníkom apoštola Jána Teológa. Spolu s ním Prochor precestoval mnohé krajiny, všade znášal utrpenie od pohanov za hlásanie Kristovho mena a bol vyhnaný na ostrov Patmos. Tam zapísal zjavenia, ktoré počul z úst sv. Jána. Potom sa vrátil do Nikomédie, kde vynaložil veľké úsilie pri obracaní ľudí na vieru. Zomrel ako mučeník, keď ho pohania zabili za to, že v meste Antiochia hlásal Kristovo meno.
Svätý Nikanor trpel v ten istý deň, keď bol ukameňovaný svätý prvomučeník Štefan; v tom čase sa proti jeruzalemskej Cirkvi rozpútalo kruté prenasledovanie. Svätý Nikanor bol podobne ako prvomučeník Štefan usmrtený spolu s dvoma tisíckami ľudí, ktorí uverili v Krista. O spôsobe jeho zabitia sa v kánone spomína, že „bol ako baránok obetovaný Bohu“.
Svätý Timón bol apoštolmi ustanovený za biskupa mesta Bastória v Arábii a trpel od Židov a pohanov za hlásanie evanjelia. Hodili ho do silne rozžeravenej pece, kde zomrel. Podľa rímskych životopisov však pec prežil a potom bol ukrižovaný.
Svätý Parmenas horlivo hlásal Krista v Macedónsku. Zomrel na chorobu, ktorá ho postihla pred očami apoštolov v Jeruzaleme, a tí ho oplakali a pochovali. Existuje aj názor, že svätý Parmenas trpel za cisára Trajána v poslednom roku jeho vlády a prijal mučenícky veniec.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
Zdroj: jeruzalemská Biblia
