Svätý mučeník Kallinik – 29. júl

Mučeník Kallinik

Narodil sa v Cilícii. Od mladosti bol vychovaný v kresťanskej zbožnosti, v srdci mal zasiatu bázeň pred Bohom a stal sa pre ostatných učiteľom spásy. S ľútosťou nad tým, že mnohí ľudia uctievajú bezduché modly, zanechal všetko a chodil po mestách a dedinách, aby pohanom ohlasoval Krista a jeho učenie, a tak mnohých obrátil na kresťanstvo.

V Ankyre bol zatknutý a postavený na súd pred pohanského kniežaťa Sacerdona. Ten mu v zlosti povedal: „Ako sa opovažuješ, blázon, kaziť ľudí tým, že ich učíš opustiť bohov, ktorí stvorili svet?“ Svätec mu však pokorne odvetil: „Som Kristov služobník. Keď vidím, ako idú ľudia do záhuby, je mi zle na duši. A ako len môžem, snažím sa ich dobrým učením obrátiť od tmy k svetlu a od záhuby k spáse.“

Knieža znova plný hnevu povedal: „Presvedčím ťa, aby si uctieval našich bohov. Vystavím ťa krutým mukám a potom uvidím, či ťa tvoj boh príde vyslobodiť. Neušetrím tvoje telo, kým nepoznáš moc bohov a neobetuješ im.“ No svätec odvážne odpovedal: „Každé mučenie pre môjho Boha je pre mňa tak žiaduce ako chlieb pre hladného človeka. Preto nestrácaj čas vyhrážkami, ale začni svoje mučenie. Moje telo je pripravené na mučenie. Lež v mojej duši je sám Boh, ktorý mi pripraví spásu a vám záhubu.“

Svätca následne vyzliekli donaha a kruto bili volskými žilami. Ale on všetko znášal trpezlivo a pokojne, ba mučiteľovi hlasno odvetil: „Vyhrážal si sa mi veľkými mukami, ale ty mi ukladáš tie najslabšie muky. Daj mi veľké rany, daj mi najkrutejšie muky, lebo sa nebojím ani ohňa, ani meča. Veď zo smrti nemám strach, smrti sa smejem, lebo od svojho Boha očakávam večný život.“ To vzbudilo v Sacerdonovi ešte väčšiu zúrivosť a nariadil, aby mu trhali telo železnými hákmi. Potom ho obuli do kovových topánok s klincami vo vnútri a prikázali, aby počas bičovania bežal pred koňom do mesta Gangra, ktorá bola od nich vzdialená asi 10 míľ. Knieža to urobil preto, lebo v Ankyre sa mnohí pri pohľade na hrdinské utrpenie tohto Božieho človeka obrátili na Kristovu vieru.

Cesta bola namáhavá a vojaci, ktorí odsúdenca sprevádzali, vysmädli. Ale nikde nebolo vody. V zúfalstve začali prosiť svätca, aby vyprosil od svojho Boha vodu. Svätec sa zľutoval nad svojimi trýzniteľmi a s Božou pomocou spôsobil, že z kameňa vytryskol zázračný prameň vody, ktorý bolo vidieť po mnoho storočí. Udivení vojaci boli plní súcitu so svojím záchrancom a chceli ho oslobodiť. Vedeli však, že ak to urobia, čaká ich poprava. Strach ich preto prinútil priviesť mučeníka ďalej.

Keď dorazili do Gangry, mučitelia hodili Kallinika do rozžeravenej pece. Svätec sa pomodlil k Bohu hovoriac: „Ďakujem ti, nebeský Otče, že si ma učinil dôstojným tohto času, kedy zomieram za tvoje sväté meno.“ Potom vošiel do ohňa. Keď oheň dohorel, našli jeho telo mŕtve, ale nepoškodené. Veriaci vzali jeho telo a dôstojne pochovali. Trpel a bol korunovaný vencom večnej slávy okolo r. 250.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.

Zdroj: johnsanidopoulos.com

Zdroj: azbyka.ru