Prenesenie ostatkov svätého prvomučeníka a archidiakona Štefana – 2. august
Prenesenie ostatkov prvomučeníka Štefana
Zo Skutkov apoštolov vieme, že apoštoli po spore medzi Helenistami a Hebrejmi v prvotnej Cirkvi vybrali siedmich diakonov, aby pomáhali pri každodennom obsluhovaní. Štefan, najvýznamnejší z nich, sa dostal do sporu s členmi synagógy. Za pomoci zinscenovaného povstania docielili židia jeho ukameňovanie. Podľa Skutkov apoštolov to bola prvá mučenícka smrť kresťana.
Od toho času prešli stáročia a nikto živý nevedel, kde je pochované telo sv. Štefana. Ale v roku 415 sa kňazovi Luciánovi vo sne trikrát zjavil Gamaliel. Ten bol najprv členom veľrady, vypočúval Ježiša a odsúdil ho na smrť, no neskôr zažil obrátenie. Kňaz Lucilián spal na svojom lôžku v krstiteľnici kostola a Gamaliel mu podrobne vyrozprával detaily o pochovaní všetkých v hrobe. Gamaliel povedal: „Na východnej strane pomníka leží Štefan. Jeho telo po ukameňovaní nechali vystavené jeden deň a jednu noc, aby ho zožrali divé psy, ale nedotkli sa ho vtáky ani zvieratá. Dal som ho tajne preniesť do svojho domu na vidieku, kde som 40 dní slávil pohrebné obrady a potom som dal jeho telo uložiť do vlastnej hrobky na východe. Nikodém, ktorý prišiel k Ježišovi v noci, tam leží v inej rakve. Židia ho za nasledovanie Krista exkomunikovali a vyhnali z Jeruzalema, načo som ho prijal do svojho domu na vidieku do konca jeho života; po jeho smrti som ho pochoval blízko Štefana. Podobne som tam uložil aj svojho syna Abiba, ktorý zomrel predo mnou vo veku 20 rokov. Jeho telo je v tretej rakve, ktorá stojí vyššie, kde som bol po svojej smrti pochovaný aj ja. Moja manželka Etna a najstarší syn Semelias, ktorí nechceli prijať Kristovu vieru, boli pochovaní v inej zemi.“
Lucián sa však obával, že ak bude príliš dôverčivý snu, budú ho považovať za podvodníka, a preto sa modlil, aby mu, ak bolo videnie od Boha, bolo dopriate aj druhý a tretí raz, a tak sa postil o chlebe a vode. Nasledujúci piatok sa mu Gamaliel opäť zjavil v rovnakej podobe ako predtým a prikázal mu, aby poslúchol. Lucián sa potom prebudil, poďakoval Bohu a pokračoval v pôste. V treťom týždni, v ten istý deň a v tú istú hodinu, sa mu zasa zjavil Gamaliel a s hrozbami mu vyčítal jeho nedbalosť a dodal, že sucho, ktoré vtedy sužovalo svet, sa odstráni len vtedy, ak bude poslušný a objaví relikvie. Lucián bol teraz vystrašený a sľúbil, že to už nebude odkladať.
Preto to oznámil patriarchovi Jánovi a s jeho požehnaním prišiel s ľuďmi na to miesto a odkryl štyri hroby. Bolo to 3. augusta. Jaskyňu naplnila prekrásna vôňa od ostatkov svätých. Ostatky sv. Štefana tak boli slávnostne prenesené na Sion a tu dôstojne pochované. Relikvie Nikodéma, Gamaliela i jeho syna Abiba (jeho pamiatku slávime 3. augusta) boli vynesené na vrch nad jaskyňou a uložené v chráme. Pri ostatkoch sv. Štefana sa v tento deň udialo mnoho uzdravení chorých. Cisárovná Aelia Eudoxia, manželka Teodosia II., dala na mieste, kde Štefana ukameňovali, vybudovať chrám. Neskôr boli tieto relikvie so slávou prenesené do Konštantínopola a za pápeža Pelágia II. v roku 585 prenesené do Ríma. Takto Pán korunoval veľkou slávou toho, kto ako prvý prelial svoju krv za jeho meno.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
