Spasivka
Aj keď posledné z pôstnych období súvisí so sviatkom Zosnutia Presv. Bohorodičky, kvôli čomu sa volá Uspenský pôst, poznáme ho tiež pod názvom Spasivka, čo však je pomenovanie kristologické.
Pomenovanie Spasivka vychádza zo skutočnosti, že počas uspenského pôstu slávime tri sviatky Krista Spasiteľa – Spasa. Presnejšie dva z nich sa slávia v priebehu pôstu (Vynesenie úctyhodných driev Životodarného Kríža – 1.8. a Premenenie Pána – 6.8.) a jeden hneď po jeho ukončení (Prenesenie rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Ježiša Krista – 16.8.) Práve pri tomto poslednom sviatku sa na chvíľu zastavme.
O aký obraz ide? Podľa starobylej tradície ide o portrét – odtlačok Ježišovej tváre na plátne, ktorý priniesol apoštol Tadeáš, jeden zo Sedemdesiatich edesskému kráľovi Abgarovi, vďaka čomu sa tento uzdravil z nevyliečiteľnej choroby. Prvý cirkevný historik Euzébius Cezarejský vo svojej Cirkevnej histórii uvádza dva listy, ktoré sa viažu k tejto udalosti. Prvý je list kráľa Abgara Ježišovi. Uvádza sa v ňom toto: „Počul som o tebe i o uzdraveniach, čo konáš, že sa tvojimi rukami bez liekov a bylín dejú divy. Kolujú chýry, že slepým prinavraciaš zrak, chromým dávaš chodiť a malomocných očisťuješ. Uzdravuješ aj tých, ktorých choroba trápi dlhé roky, ba kriesiš aj mŕtvych. Počujúc o tebe toto všetko, som presvedčený o jednom z dvoch: alebo si Boh, ktorý zostúpil z nebies a preto konáš divy, alebo si Božím Synom. Preto ti píšem a prosím ťa, príď ku mne a uzdrav ma, lebo aj to som počul, že židia sa dívajú na teba s nevôľou a chcú ti spôsobiť krivdu. Moje mesto je malé, avšak dosť veľké pre nás oboch.“
Následne Euzébius uvádza ďalší list, tento krát Ježišovu odpoveď Abgarovi: „Požehnaný si ty, čo si vo mňa uveril, hoci si ma nevidel, lebo je napísané o mne, že tí, čo ma videli, neuveria vo mňa, aby uverili tí, čo ma nevideli, a tak boli živí. Pokiaľ ide o veci, o ktorých si mi písal, aby som prišiel k tebe, je treba, aby sa tu splnilo všetko, kvôli čomu som bol poslaný a po uskutočnení všetkého, aby som sa vrátil k Tomu, ktorý ma poslal. Keď vystúpim na nebesia, pošlem ti jedného z mojich učeníkov, aby vyliečil tvoju chorobu a priniesol život tebe i tým, čo sú s tebou.“
Euzébius ďalej píše, že naozaj po Pánovom nanebovstúpení prišiel do mesta Edesa apoštol Tadeáš a uzdravil chorého kráľa Abgara a tiež, že obyvatelia mesta prijali kresťanskú vieru. Táto tradícia siaha do druhého storočia a pravdepodobne vznikla s úmyslom dať miestnej cirkvi apoštolský základ, keďže mnohé miestne cirkvi sa chceli pýšiť apoštolským pôvodom. Ikona tzv. Nerukotvornaho Spasa alebo Mandylion sa stala veľmi rozšírenou a obľúbenou a nájdeme ju v mnohých cerkvách na ikonostase umiestnenú nad cárskymi dverami namiesto ikony Poslednej večere.
Marko Durlák