Pod tvoj pokrov
Sviatok Pokrova – ochrany Presvätej Bohorodičky je v byzantskej tradícii zvlášť u východných Slovanov mimoriadne obľúbený. Svedčí o tom aj množstvo našich chrámov zasvätených tomuto sviatku.
Odvtedy, čo svätý Andrej Jurodivý a jeho žiak Epifánius mali videnie vo vlachernskej cerkvi v Konštantinopole (9. stor.), pri ktorom videli Presvätú Bohorodičku, ako nad modliacim sa ľudom rozprestrela svoj plášť, prešlo už veľmi veľa času. Toto videnie neostalo len ich súkromnou skúsenosťou. O podobnej skúsenosti môžu hovoriť mnohí z nás, aj keď sme Božiu Matku nevideli naživo.
Ale či nie je napísané: Blažení tí, čo nevideli a uverili. Nie všetko, čo prežívame a pociťujeme, môžeme vnímať aj zmyslami. Sú veci, ktoré naše zmyslové poznanie presahujú. A predsa jestvujú. Kresťanský ľud vždycky skalopevne veril v mocný príhovor a ochranu Bohorodičky.
Nie je náhoda, že najstaršia mariánska modlitba, ktorú máme, začína slovami: Pod tvoju mílosť pribihájem Bohoródice Ďivo – Pod tvoju ochranu (milosrdenstvo) sa utiekame, Bohorodička Panna. Ak hľadáme pomoc niekoho, robíme to preto, že sa cítime byť slabí. V opačnom prípade by sme to nerobili.
Cítime sa byť obmedzení a neschopní. Slovo ochrana sa v latinčine povie protectio. Hľadáme si protekciu. Vždy je dobré mať známeho, ktorý je „tam hore“. Hľadáme si cestičky, ako sa dostať na dobrú školu, ako dostať dobré miesto v práci, ako sa dostať do zahraničia atď.
Takto si hľadáme protekciu aj v duchovnej rovine, prosiac Bohorodičku o rozličné milosti pre dušu i telo.
Sme presvedčení, že klopeme na správne dvere, ako to vyjadrujeme aj slovami jednej piesne: Maríje, naš pokrov, na pomošč vse hotov, Maríje, naša ľubov.
Z čoho pramení táto istota? Ak je Mária matkou Božieho Syna, Ježiša Krista, potom je aj Matkou Cirkvi. Veď Cirkev je tajomné, mystické Kristovo telo. Nemožno milovať Krista a neprijímať Cirkev, lebo by to znamenalo oddeľovať hlavu od tela.
Ak sa teda Mária s láskou skláňala nad svojím synom v betlehemských jasliach, nebude sa tiež skláňať s rovnakou láskou nad tými, ktorí tiež nosia Kristovo meno?
Nebude s úzkosťou prežívať osudy kresťanov tá, čo so všetkou starostlivosťou a zároveň strachom i úzkosťou utekala do Egypta pred krutým Herodesom? Koľko Herodesov sa už vystriedalo v dejinách ľudstva a koľkí z nich mali vo svojom programe iba jeden cieľ: vyhladiť Kristovu pamiatku zo zeme.
Koľkokrát preto ako šípy prenikali do nebies úzkostlivé a slzami sprevádzané hlasy našich dedov i starých mám: nedaj pohybáti, o Božaja Máti, vírnym christijánam. Ochranu Presvätej Bohorodičky
O. Marko Durlák
