Svätí mučeníci Sergej a Bakchus – 7. október
Mučeníci Sergej a Bakchus
Meno Sergej má latinský pôvod a znamená „sluha“, meno Bakchus má grécky pôvod a znamená „kričať“. Títo mučeníci a hrdinovia viery boli najprv poprednými veľmožmi na dvore cisára Maximiána. Samotný cisár si ich veľmi vážil kvôli ich chrabrosti, múdrosti a vernosti. Ale keď sa dopočul, že títo dvaja jeho veľmoži sú kresťania, jeho láska k nim sa zmenila na hnev.
A preto, keď bolo veľké prinášanie obetí modlám, cisár pozval Sergeja a Bakcha, aby priniesli obete spolu s ním, ale oni v tomto úplne odmietli cisárovi poslušnosť. Cisár celý bez seba od zlosti nariadil, aby z nich zobliekli vojenské oblečenie, prstene a vyznamenania, a obliekli ich do ženských šiat; na krky im zavesili kovové obruče a tak ich vodili po uliciach Ríma na posmech všetkým.
Potom ich cisár poslal do Ázie k svojmu zástupcovi Antiochovi na ďalšie vypočúvanie. Antioch bol bez súcitu a krutý, a do svojej funkcie sa dostal práve za pomoci Sergeja a Bakcha, ktorí ho vo svojom čase odporučili cisárovi. Keď im začal Antioch radiť, aby sa zriekli Krista, a aby sa ochránili pred nečestným mučením a smrťou, svätci mu odpovedali: „Česť aj nečestnosť, život aj smrť – všetko je jedno tomu, kto hľadá nebeské kráľovstvo.“
Antioch preto uvrhol Sergeja do temnice a najprv nariadil, aby mučili Bakcha. Sluhovia sa striedali jeden po druhom bijúc svätca, až kým celé jeho telo nerozgniavili. Z rozdrobeného a krvavého Bakchovho tela vyšla jeho svätá duša a na anjelských rukách odišla k Pánovi. Trpel v meste Barbalis. Potom bol predvedený svätý Sergej. Počas vypočúvania povedal svätec Antiochovi: „Po časnej potupe nasleduje večná sláva, a táto pozemská potupa mi nič nehovorí…, lebo dúfam, že ma môj Spasiteľ poctí pravou a večnou cťou v nebeskej sláve. Teraz máš moc nad mojím telom, aby si ho mučil, ale nad mojou dušou nemáš moc ani ty, ani tvoj otec satan.“
Rozzúrený Antioch nariadil, aby Sergeja obuli do kovových sandálov, ktoré mali v podrážkach naostrené klince tak, že svätcovi prepichli chodidlá. Takto doráňaný bol bežiac vyhnaný do mesta Rasaph v Sýrii, kde ho mali sťať mečom. Keď svätca vyviedli na miesto popravy, požiadal o čas na modlitbu. Kým sa modlil, počul hlas z neba a tak ochotne sklonil hlavu pod meč a zomrel. Jeho duša odišla do raja, aby tam spoločne so svojim priateľom Bakchom prijal veniec nesmrteľnej slávy od Krista Kráľa a Pána. Títo veľkí víťazi viery trpeli okolo roku 290 alebo 303.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
