Svätí mučeníci Karpos, Papyl a Agatonika – 13. október
Mučeníci Karpos, Papyl a Agatonika
Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod. Karpos znamená „ovocie“ a Agatonika „láskavá“. Význam mena Papyl je neznámy. Karpos bol tiatirským biskupom a Papyl diakonom. Pochádzali z Pergama a boli lekármi. Trpeli pre vieru v časoch cisára Décia.
Krutý správca menom Valerián prikázal Karpovi a Papylovi, aby priniesli obetu modlám, čo oni odmietli. Preto ich priviazal o kone a vyhnal do mesta Sardy, kde ich zavesili na drevené stĺpy a driapali. Vtedy Karpovho sluhu Agatodora posilnil anjel a on otvorene vyznal Krista. Preto bol aj Agatodor zavesený a bez milosti bitý prútmi. Týmito mukami vydal svoju dušu do Božích rúk.
Správca ich oboch znova priviazal o kone a zo Sárd dovliekol do Pergama. Keď svätého Karpa priviazali o strom a tak bičovali, že sa jeho telo premenilo na samé rany a jeho krv tiekla potokom, svätý Karpos sa len smial nad týmito hroznými mučeniami. Keď sa ho opýtali, prečo sa smeje, mučeník odpovedal, že vidí otvorené nebesia a Pána ako sedí na tróne s cherubínmi a serafínmi navôkol.
Papyl bol potom priviazaný k štyrom kolom a vyzdvihnutý vysoko nad zem, a následne kameňovaný. Pretože ho to nezranilo, priviedli ho na súd spolu s Karpom. Oboch potom ťahali cez zem pokrytú malými ostrými kovovými hviezdicami a zhora ich bili do brucha. Počas toho, ako mučili Papyla, sám Papyl modlitbou uzdravil jedného človeka slepého na jedno oko. Papyl povedal mučiteľovi: „Lekári môžu vyliečiť chorého len vtedy, ak mu môj Kristus vo svojom nevýslovnom milosrdenstve ráči dať zdravie.“
Potom Valerián zvolal svojich kňazov a prikázal im, aby vzývali bohov a uzdravili jeho slepého radcu. Tí vzývali svojich márnotratných bohov, pričom každý z nich vzýval iného boha. A bola to smiešna záležitosť: celý deň sa modlili k tým, ktorí nemohli poskytnúť žiadnu pomoc. Čo ale urobil Kristov služobník? Pozdvihol telesné a duševné oči k nebu a vzýval milosrdného Pána; potom sa rukou dotkol slepého oka, urobil nad ním znamenie kríža a chorý hneď videl. A mnohí, čo to videli, uverili v Pána.
Potom oboch hodili pred šelmy, aby ich zožrali. Vtedy prišla na rad levica, ktorá na údiv všetkých prehovorila ľudským hlasom a zabránila prenasledovateľom prejaviť takú zúrivosť voči svätým. Preto svätí zostali nedotknutí zubami zverov. Prenasledovatelia si štítmi zakryli uši a na nohy mučeníkov pribili železné topánky. Takto ich hodili do pece. Keď to uvidela Papylova sestra Agatonika, aj ona skočila do ohňa. Pretože plamene uhasil dážď, ktorý prišiel z neba, svätí zostali nezranení. Nakoniec boli sťatí a dostali koruny mučeníctva. Udialo sa to v roku 251.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
