Náš prepodobný otec Eutymios Nový; Svätý prepodobný mučeník Lukián, presbyter veľkej Antiochie; Naša prepodobná matka Terézia Avilská, učiteľka Cirkvi – 15. október
Prepodobný Eutymios Nový
Náš svätý otec Eutymios sa narodil v 9-tom storočí za vlády ikonoboreckého cisára Leva V. Arménskeho v dedine neďaleko Ankary. Pri krste dostal meno Niketas. Keď mal sedem rokov, jeho otec Epifán zomrel, preto ho v pravej viere a k úcte svätých ikon vychovávala zbožná matka Anna. V mladom veku istý čas slúžil v armáde a potom na prosbu svojej matky súhlasil, že sa ožení. Tak sa im narodila dcérka Anastázia.
Niketas však už od detstva vrúcne túžil vykročiť na úzku cestu, ktorá vedie do Božieho kráľovstva, a stať sa mníchom. Keď sa raz jeden z ich koní splašil, 18-ročný svätec využil príležitosť a opustil svoju rodinu, akoby sa vydal hľadať zviera. Ale v skutočnosti sa vydal do divočiny hľadať „vody pokoja“. Chodil z miesta na miesto, až sa dostal na horu Olymp, ktorá bola v tom čase najpozoruhodnejším mníšskym sídlom v Rímskej ríši. Tisíce mníchov tam žilo okolo veľkých kláštorov buď v úplnej samote, alebo so staršími, alebo v malej komunite.
V roku 842 prijal mníšstvo a dostal meno Eutymios. Konal poslušne všetko, čo mu bolo uložené s nadšením. Po 16-tich rokoch sa vydal na horu Atos, ktorú v tom čase obývali len pustovníci vedúci veľmi prísny život. Neskôr sa stal stĺpnikom, teda žil ako pustovník na plošine vystavanej na vrchole stĺpa. Ale pri úpätí jeho stĺpa sa zhromaždil taký veľký dav, že sa rozhodol odísť do samoty na horu Atos. Pri tejto príležitosti prijal kňazské svätenie, aby mnísi na Atose mohli častejšie prijímať svätú Eucharistiu.
Eutymios so žiakmi ešte navštívil mnohé miesta, no potom sa usadili blízko Solúna. Tam viedli anjelský život v oddelených kéliách a založili lavru. Raz počas zjavenia dostal príkaz obnoviť opustený monastier neďaleko Solúna, aby zbožní obyvatelia toho kraja boli požehnaní prítomnosťou Božích ľudí. Spolu s dvoma učeníkmi sa usadil v jeho ruinách a po prekonaní nespočetných prekážok sa im podarilo obnoviť monastier zasvätený apoštolovi Andrejovi. Onedlho sa k nemu hrnuli učeníci zo Solúna a okolia, aby sa dali pod jeho múdre vedenie. V roku 888 založil neďaleko ženský kláštor a na jeho čelo postavil Eufémiu, jednu zo svojich sestier, ktorá sa podobne ako všetci ostatní členovia jeho rodiny (matka, manželka a dve vnúčatá) stala mníškou.
Mnohým pomohol napredovať v cnostiach a mnohých inšpiroval, aby sa stali mníchmi. O desať rokov, keď sa dozvedel deň svojej smrti, chcel stráviť posledné chvíle v samote. Nechal sa odviesť na neobývaný ostrov Hiera, kde v prítomnosti anjelov a svätých v pokoji odovzdal svoju dušu Pánovi.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: johnsanidopoulos.com
