Svätý apoštol a evanjelista Lukáš – 18. október
Evanjelista Lukáš
Sv. Lukáš, tvorca evanjelia nazvaného jeho menom, bol pôvodom z Antiochie, hlavného mesta Sýrie. Osobitne sa zasvätil medicíne, v ktorej podľa sv. Hieronyma dosiahol veľkú slávu. Že aj po prijatí Kristovej viery sa neprestal zaoberať lekárskym umením, svedčia aj slová apoštola Pavla v liste Kolosanom: „Pozdravuje vás milovaný lekár Lukáš …“ (Kol 4, 14) Lukáš sa preslávil nie len ako lekár, ale aj ako maliar. Rozliční starí spisovatelia hovoria, že sa po ňom zachovalo niekoľko obrazov Spasiteľa a sedem obrazov prečistej Panny Márie. Od neho sa teda po celej zemi rozšírilo to dobré a cnostné dielo písať ikony na slávu Božiu, Božej Matky i všetkých svätých, na krásu cerkví a spásu veriacich, ktorí ich s vierou uctievajú.
Je ťažko s istotou povedať, či bol sv. Lukáš pôvodom žid, alebo pohan, kým neprijal Kristovu vieru. Apoštol Pavol si ho vybral za svojho spolupracovníka a v roku 51 po Kristovi s ním nasadol na loď, odplával do Troady v Macedónsku a podieľal sa na všetkých jeho námahách, nebezpečenstvách a žiaľoch. Sv. Pavol úprimne miloval svojho spolupracovníka a vysoko si ho ctil, ako je to zrejmé z jeho listov.
Už v tých prvých časoch, krátko po nanebovystúpení Pána, rozširoval nepriateľ ľudského pokolenia rozličné bájky o živote a učení Krista. Sv. Lukáš preto napísal medzi rokmi 53 a 58 z vnuknutia Svätého Ducha svoje evanjelium. Na svojich cestách nikdy nevynechal príležitosť, aby sa od očitých svedkov Kristových skutkov a učenia všetko dôkladne prezvedel. Jemu vďačíme za mnohé správy o Panne Márii, ktorá mu tiež musela odovzdať mnoho poznatkov. Iba v jeho evanjeliu sa stretávame s tajomstvom zvestovania archanjela Gabriela prečistej Panne Márii, s návštevou Márie u Alžbety, s narodením Pána v meste Betlehem a s inými dôležitými okolnosťami.
Lukáš viac ako ostatní evanjelisti hovorí o tom, že je možné zobudiť hriešnika k nádeji na Božie milosrdenstvo a k úprimnému pokániu. Pripomeňme si len podobenstvá o márnotratnom synovi, o dobrom pastierovi či zázračné obrátenie lotra rozopätého na kríži k Ježišovi Kristovi.
V roku 63 napísal Lukáš svoje „Skutky apoštolov“, ktoré začal z vnuknutia Svätého Ducha, a ktoré sú pokračovaním jeho evanjelia. Úmyslom tejto knihy bolo zavrhnúť falošné zvesti, ktoré obklopovali životy a námahy apoštolov. Lukáš ohlasoval spasiteľnú náuku v Taliansku, Dalmácii, Macedónsku a ako tvrdia niektorí spisovatelia, aj v Egypte a Líbii. Premnohé námahy a nebezpečenstvá, ktoré musel znášať na svojich cestách nemohli ani na chvíľu zlomiť jeho ducha. Na všetko bol pripravený a vždy veselý. Dožijúc sa 84 rokov, nakoniec potvrdil svoju vieru preliatím krvi, keď ho zlobní modloslužobníci začali mučiť a nakoniec ho obesili na jednej olive v Tébach alebo v Patrose na polostrove Morei.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
