Víťazstvo ikon
Každá krajina, ktorá zažila vojnu, si rada pripomína výročie jej ukončenia, víťazstva či oslobodenia. Tak robí aj cirkev pri oslave víťazstva nad bludom ikonoborectva. Aj tu totiž išlo o vojnu, a nie krátku.
Ak sledujeme kalendár byzantsko-slovanskej tradície, nájdeme v ňom dva sviatky, ktoré oslavujú víťazstvo nad ikonoborectvom, ktoré spôsobilo cirkvi veľké škody. Prvá oslava v nedeľu po 11. októbri, kedy slávime pamiatku svätých otcov 7. všeobecného snemu (2. nicejského), kde sa riešili spory o úcte k ikonám a druhá na Prvú nedeľu vo veľkom pôste. Tieto dva sviatky sú preto, lebo boj proti ikonám mal dve fázy. Prvá fáza trvala v rokoch 726-787, druhá v rokoch 802-843.
Príčiny nenávisti voči ikonám boli rôzne: vplyv židovského náboženstva, ktorý zakazoval zobrazovať božstvo; stále viac do ríše prenikajúci islam, ktorý taktiež vylučoval zobrazovanie osôb; prehnaná úcta voči ikonám a relikviám zo strany veriacich, ktorá sa zakladala skôr na poverách než na zdravej viere, ako aj politická snaha cisárov oslabiť stále mocnejší vplyv mníšstva na ľudové masy, keďže práve oni boli propagátormi úcty k ikonám.
V roku 726 cisár Lev III. Isaurský zverejnil dekrét o svätých obrazoch, podľa ktorého ikony nemajú byť síce zničené, ale umiestnené v chrámoch viac vysoko, aby im ľud nemohol vzdávať úctu. Ich miesto mal zaujať jednoduchý, holý kríž. Príkaz nie veľmi tvrdý, avšak vyvolal veľkú reakciu odporu tak v Grécku ako aj v Itálii.
Omnoho ďalej zašiel jeho syn Konštantín V., ktorý nielenže bol proti úcte k ikonám, ale chcel trestať aj veľmi rozšírenú úctu k Bohorodičke a svätým. V r. 753 sa konal ikonoborecký snem v Hierii, ktorý kult ikon odsúdil. Množstvo vzácnych ikon bolo zničených, chrámy mohli byť zdobené iba ornamentmi, zvieratami a kvetmi, mnohé kláštory zoštátnené a pretvorené na kasárne.
Táto politika sa skončila za vlády cisárovnej Ireny, vdovy po Levovi IV., ktorej veľmi záležalo na tom, aby sa nepretrhlo spojenie medzi Rímom a Konštantinopolom. Práve ona stála za vymenovaním nového patriarchu Tarásija a zvolala r. 787 snem do Nicei, ktorý bol víťazným zavŕšením prvej fázy boja proti ikonám.
Snem slávnostne vyhlásil, že „sú hodné úcty ikony a sväté obrazy zhotovene či už ako mozaiky alebo z iného vhodného materiálu a majú byť vystavené vo svätých, Božích chrámoch, na svätých stenách, rúchach a stoloch, v domoch i pri cestách.
Či už ide o zobrazenia nášho Pána, Bohorodičky, anjelov a všetkých svätých. Čím viac budú tieto ikony kontemplované, tým viac tí, čo ich uctievajú, sú vedení k tomu, aby mysleli na zobrazené postavy, túžili ich napodobňovať a bozkom im vzdávali úctu. Kto totiž uctieva ikonu, uctieva v skutočnosti toho, kto je na nej zobrazený.“
Toto slávime v nedeľu po 11. októbri.
Marko Durlák
