Blažená Jozafáta Hordaševská, spoluzakladateľka sestier služobníc; Náš prepodobný otec Gregor Dekapolita; Náš otec svätý Proklos, konštantínopolský arcibiskup; Blažená Anna Kolesárová, panna a mučenica – 20. november
Blažená Jozafáta
Narodila sa 20. novembra 1869 v Ľvove a pri krste prijala meno Michaela. Pochádzala z deviatich detí. Rodičia Jakub Pukas a Ksenia Hordaševská boli chudobní, no predsa zbožní. Malá Michaela už vo veku šiestich rokov prejavovala výrazné znaky zbožnosti a čností. So svojou sestrou Annou sa často hrávali na pustovníčky a jedli korienky rastlín.
Po ukončení základnej školy nastúpila do práce a aj v nej rada a spontánne učila katechizmus, a veľmi často sa zúčastňovala bohoslužieb. Mala 19 rokov, keď otcovia Baziliáni dávali pre ľvovskú mládež duchovné cvičenia. Mladučká a horlivá dievčina spoznala otca Jeremiáša Lomnického, ktorý sa stal jej duchovným vodcom. S jeho dovolením krátko na to zložila v cerkvi súkromný sľub čistoty na jeden rok a neskôr ho obnovila na tri roky. Otec Jeremiáš v nej videl neobyčajnú dušu, v ktorej sa postupne rodila túžba stať sa sestrou baziliánkou.
Kristus s ňou však mal iné plány. Cez otca Jeremiáša dostala ponuku stať sa spoluzakladateľkou novej Kongregácie a zároveň jej prvou Sestrou služobnicou. Spočiatku sa tejto myšlienky zľakla. Keď ale uvážila, aké veľké sú potreby jej duchovne opusteného národa, ochotne sa oddala do služby Bohu v začínajúcej Kongregácii sestier služobníc nepoškvrnenej Panny Márie – prvej kongregácii s aktívnym spôsobom života v našom obrade.
V roku 1892 prijala rehoľný habit a aj nové meno – Jozafáta. Zároveň sa začala venovať kandidátkam do novej rehole. Pre dievčatá bola nie len predstavenou, ale aj dobrou učiteľkou. Okrem formácie prvých noviciek súčasne apoštolovala a horlivo pomáhala svojmu národu. Ako 24-ročná otvorila v stodole prvú materskú školu, ktorú viedla jej rodná sestra Anna, rehoľným menom Arzénia. Všetky sestry spoločne dbali o duchovné povznesenie svojho národa – učili deti i ženy, starali sa o Božie chrámy, o chorých. Oheň, ktorý misiami otcovia Baziliáni zapaľovali, ony udržiavali. Zakladala nové domy a časom posielala sestry aj do iných krajín (Kanada, Chorvátsko či Brazília).
V roku 1914 nastupuje poslednú etapu svojho života, svoju krížovú cestu. Začína sa jej choroba – tuberkulóza kostí. Po dlhom a ťažkom utrpení na tomto kríži ako 49 ročná, odovzdáva dňa 7. apríla 1919 svoju svätú dušu Pánovi. Stáva sa to, čo už skôr predpovedala, že zomrie na sviatok Zvestovania (podľa juliánskeho kalendára). V čase jej smrti Kongregácia sestier služobníc už mala 400 sestier a 40 domov. Aj na smrteľnej posteli vyjavila sestra Jozafáta túžbu po tom, aby sestry boli sväté. Jej životná duchovnosť – veľmi prirodzená a jednoduchá, zameraná na pravdu – sa prejavila aj pri smrti v poslednej modlitbe: „Ježiš, Ježiš, chcem len teba! Ježiš, Mária, Jozef, vám oddávam svoju dušu!“
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: cerkev.sk
