Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, do chrámu – 21. november
Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu
Evanjelium nehovorí nič o udalosti uvedenia Panny Márie do chrámu. Základom tohto sviatku, ako aj sviatku Narodenia a Zosnutia presvätej Bohorodičky je tradícia Cirkvi a apokryfné spisy, predovšetkým Jakubovo protoevanjelium a Evanjelium Pseudo Matúša. Odtiaľ sa dozvedáme, že rodičia Prečistej Panny Márie, sv. Joachim a Anna, boli bezdetní, a preto dali sľub, že ak sa im narodí dieťa, dajú ho na službu Bohu do Jeruzalemského chrámu.
Keď presvätá Bohorodička dovŕšila tri roky od svojho narodenia, priviedli ju jej svätí rodičia Joachim a Anna z Nazaretu do Jeruzalema, aby ju dali do služby Bohu, ako to pri jej narodení sľúbili. Zišli sa aj mnohí Joachimovi a Annini príbuzní, aby sa zúčastnili tejto sviatočnej udalosti, na ktorej boli neviditeľne prítomní aj Boží anjeli.
Najprv išli dievčatá so zapálenými sviečkami v rukách a za nimi Presvätá Panna vedená z jednej strany svojim otcom a z druhej strany matkou. Mária bola okrášlená vznešenými kráľovskými šatami a ozdobami, ako sa to patrí na kráľovskú dcéru, Božiu nevestu. Za nimi nasledovali mnohí príbuzní a priatelia, všetci so zapálenými sviečkami. Tak sa splnili predpovedané slová zo žalmu 44: „Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá. V pestrom rúchu ju vedú ku kráľovi; za ňou ti privádzajú panny, jej družice. Sprevádza ich jasot radostný, tak vstupujú do kráľovského paláca.“
Pred chrámom bolo 15 schodov. Rodičia zdvihli Máriu na prvý schod a ona potom sama rýchlo vyšla až hore, kde ju čakal veľkňaz Zachariáš, otec sv. Jána Krstiteľa a zoberúc ju za ruku voviedol ju nielen do chrámu, ale do svätyne svätých, kam nesmel vstupovať nik, jedine veľkňaz a aj to iba raz za rok s obetovanou krvou. Teofilakt Ochridský hovorí, že Zachariáš bol mimo seba, uchvátený Bohom, keď Pannu zaviedol na najsvätejšie miesto v chráme, za druhý záves, inak sa tento jeho skutok nedá objasniť. Vtedy jej rodičia priniesli obeť Bohu podľa zákona, prijali požehnanie od kňaza, vrátili sa domov a Presvätá Panna zostala v službe chrámu. Prijímajúc potravu od anjela, pracovala na zhotovení závesu pre Svätyňu svätých.
A bola tu celých deväť rokov. Pokiaľ jej rodičia boli nažive, často ju navštevovali, najmä blažená Anna. Keď potom boli z tohto sveta povolaní Bohom, Presvätá Mária ostala ako sirota a do smrti sa nechcela z chrámu vzdialiť, ani vstupovať do manželstva. To však nebolo v súlade so zákonom ani obyčajou v Izraeli. Tak po dovŕšení 12-tich rokov bola daná sv. Jozefovi, svojmu príbuznému do Nazaretu, aby pod výzorom zasnúbenia žila v panenstve, a tak splnila svoje želanie a aj formálne dodržala zákon. Lebo v tom čase sa v Izraeli nevedelo o pannách, ktoré sľúbili panenstvo do konca života. Presvätá Panna Mária bola prvá taká žena, ktorá sľúbila doživotné panenstvo a ju potom nasledovali tisícky panien a panicov v Kristovej Cirkvi.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: grkatba.sk
