Náš prepodobný otec Alypios Stĺpnik; Posvätenie chrámu sv. veľkomučeníka Juraja, ktorý je v Kyjeve pred bránami svätej Sofie – 26. november
repodobný Alypios Stĺpnik
Narodil sa v paflagonskom meste Adrianopolis. Keď mal iba tri roky, zomrel mu otec a matka ho zverila do starostlivosti biskupa Teodora, aby študoval posvätnú literatúru a bol vychovávaný pre službu Cirkvi. Pre jeho pozoruhodné schopnosti, ako aj veľkú zbožnosť bol ustanovený za diakona.
Keďže si Alypios želal život v osamelosti, modlitbe a rozjímaní o Bohu, rozdal všetok svoj majetok a vzdialil sa na cintorín mimo mesta, ktorému sa ľudia vyhýbali kvôli častým zjaveniam sa démonských prízrakov. Tu postavil kríž a chrám na počesť sv. Eufémie, ktorá sa mu zjavila vo sne. Tak sa utiahol do uzučkej cely pri chráme, kde ho začali mnohí navštevovať s prosbou o radu. Jeho túžbou bolo, aby od neho nikto neodišiel inak ako naplnený duchovnou radosťou. Keď si však uvedomil, že takáto neúnavná služba škodí jeho duši, rozhodol sa, že si urobí príbytok na vrchole stĺpa. Keďže na stĺpe nebolo dosť miesta na ležanie ani na sedenie, Alypios bol stále na nohách, ako živý stĺp, rok čo rok vystavený živlom, bojoval proti horúčave a chladu, vetru a dažďu. Kým utrpenie mučeníkov trvalo len chvíľu, svätý Alypios sa tomuto každodennému mučeníctvu obetoval 53 rokov.
Ani výsmech ľudí a ani zloba démonov ho odtiaľ nevyhnali a ani neotriasli v jeho rozhodnutí. Tento svätec pretrpel nespočetné pokušenia najmä od démonov. Nielenže ho rôznymi vidinami zastrašovali, ale ho aj kameňovali a nedávali mu pokoj ani cez deň, ani v noci po dlhý čas. Odvážny Alypios démonskú silu zaháňal znamením kríža, Ježišovým menom a ohnivými slovami Svätého písma. Nakoniec ho porazení démoni nechali na pokoji a utiekli.
Ľudia si ho začali vážiť a prichádzať k nemu s prosbou o modlitbu, útechu, poučenie a uzdravenie. V okolí jeho stĺpa vyrástli dva monastiere, z jednej strany mužský a z druhej ženský. Bolo úžasné počuť, ako zbor panien a zbor panicov sedemkrát denne ochotne spieva chvály Bohu. V ženskom monastieri žila aj jeho matka a sestra. Svätec viedol mníchov a mníšky zo svojho stĺpa príkladom aj slovami, žiaril všetkým ako slnko z neba, ukazujúc im cestu k spaseniu. Tento Boží služobník mal toľkú milosť, že ho často ožarovalo nebeské svetlo a ukazovalo sa nad ním ako stĺp až k nebu.
Svätec dostal dar proroctva, uzdravoval chorých, zmieroval nepriateľov, poučoval o tajomstvách Božej múdrosti, či už priamo alebo v listoch; stal sa všetkým ľuďom všetkým, aby mohol všetkými prostriedkami zachrániť aspoň niektorých pre Krista. Po 53-och rokoch jeho asketických námah mu ochrnula polovica tela a podlomili sa mu nohy. Zostávajúcich 14 rokov svojho pozemského života mohol ležať len na jednom boku, úplne nehybný. Aj keď bol v tom istom čase zasiahnutý bolestivým vredom, predsa dobrorečil Pánovmu menu ako spravodlivý Jób: „Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!“ Keď napokon vo veku 99 rokov odovzdal svoju dušu Bohu, ľudia sa ponáhľali uctiť si jeho telo a posadnutý človek sa v jeho prítomnosti uzdravil. Svätec zosnul v roku 640.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
