Svätý prepodobný mučeník Štefan Nový; Svätý mučeník Irenarch – 28. november
Prepodobný mučeník Štefan Nový
Tak ako sa kedysi k Bohu modlila Anna, Samuelova matka, tak sa k Bohu modlila aj Štefanova matka Anna, aby jej Boh dal syna. Keď sa takto raz modlila vo Vlachernskom chráme pred ikonou presvätej Bohorodičky, upadla do ľahkého spánku, v ktorom videla Presvätú Pannu ako žiarivé slnko a začula jej hlas: „Žena, choď v pokoji, podľa tvojej modlitby máš vo svojich útrobách syna.“ A skutočne, Anna počala a porodila syna, ktorému dala meno Štefan.
V 16-tich rokoch Štefan prijal mníšsky stav na Axenciovej hore neďaleko Konštantínopola od starca Jána, ktorý ho naučil božskej múdrosti a asketickému životu. Keď starec Ján zosnul v Pánovi, Štefan zostal na tejto hore v prísnom duchovnom zápase, prikladajúc úsilie k úsiliu. Jeho svätosť k nemu pritiahla mnoho učeníkov. Keď cisár Konštantín Kopronym bojoval proti ikonám, a to ešte väčšmi ako jeho otec Lev Isaurský, preukázal sa Štefan ako horlivý obranca úcty k svätým ikonám. A tak sa stalo, že keď Kopronymovi ľudia núkali sv. Štefanovi, aby sa zriekol úcty k ikonám a tak vyhovel cisárovi, Štefan vystrel ruku, zovrel päsť a povedal: „Keby som v sebe mal len jednu jedinú hrsť krvi, aj tú by som prelial za ikonu Krista.“
Štefan musel znášať mnohé príkoria. Aj cisár počúval o ňom rôzne klebety a aj sám uskutočňoval rôzne intrigy, len aby svätca zlomil a odstránil z cesty. Preto Štefana vyhnali na ostrov Prokonis, potom priviedli do Konštantínopola, spútali a uvrhli do temnice, kde sa stretol s 342 väznenými mníchmi, privedenými z rôznych oblastí a uvrhnutými do žalára kvôli úcte k ikonám. No väzenie pre nich prestalo byť väzením, lebo „tým, ktorí milujú Krista, všetko slúži na dobré.“ A tak v tejto temnici všetci spolu vykonávali celé cirkevné bohoslužobné pravidlo, ako keby boli v monastieri.
Keď sa cisár dozvedel, že Štefan spravil z väzenia monastier, po 11-tich mesiacoch ho odsúdil na smrť. Svätec predpovedal svoj odchod do večnosti 40 dní dopredu a rozlúčil sa s bratmi. Cisárovi sluhovia ho vytiahli z temnice a bili ho. Tak ho ťahali po uliciach Konštantínopola, volajúc tých, čo sú za cisára, aby doňho tiež hádzali kamene ako do „cisárovho protivníka“. Preto ktorýsi z heretikov udrel svätca drevom po hlave, čím sa rozpukla na dve časti a on skonal. Tak ako bol prvomučeník Štefan zabitý Židmi, rovnako aj tento Štefan bol zabitý heretikmi, ktorí odmietali uctievať sväté ikony.
Jeho mŕtve telo potom odtiahli na trhovisko, a akoby sa neuspokojili smrťou, ďalej ho potupovali. Kameňmi mu roztrieštili ruky aj nohy, potom istý muž, ktorý sa chcel zapáčiť cisárovi, hodil na telo svätca veľký kameň, čím trafil brucho, z ktorého vyšli vnútornosti. Ďalší muž znova trafil hlavu, čím ju ešte viac roztrieskal. Telo následne hodili do mora, odkiaľ ho kresťania vylovili a čestne pochovali. Tento slávny Kristov vojak trpel v roku 767. Mal vtedy 53 rokov svojho pozemského života a bol ovenčený nevädnúcou slávou neba.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com