Svätý mučeník Paramon; Svätý mučeník Filumen; Prepodobný Akakios, o ktorom vydáva svedectvo spis Rebrík – 29. november
Mučeník Paramon a spoločníci
V ázijskej Betánii istý knieža menom Akvilín strašne prenasledovalo kresťanov. V roku 250 zajal 370 z nich a zviazaných ich odviedol so sebou na miesto, kde sa nachádzal chrám pohanského boha Poseidona. Tu ich zlý knieža nútil, aby sa modle poklonili a priniesli jej obeť. Aj keď sa vyhrážal trestom smrti každému, kto nepočúvne jeho rozkaz, ani jeden kresťan sa mu nepodriadil.
V tom čase prechádzal okolo chrámu istý čestný kresťan, muž menom Paramon. Zastavil sa pri skupine zviazaných ľudí a keď sa dozvedel o čo ide, zvolal: „Ó, koľko nevinných spravodlivých chce poškvrnený knieža zabiť len preto, lebo sa nechcú pokloniť jeho mŕtvym a nemým modlám!“ A Paramon pokračoval v ceste. Rozzúrený knieža však poslal svojich sluhov, aby ho zabili. Sluhovia ho dobehli a chytili. Najprv mu vytrhli z úst jazyk a prebodli ho tŕňom, potom ho obnažili a kopijami mu dobodali celé telo. Svätec následne s modlitbou v srdci oddal svoju dušu Bohu. Potom boli aj tí 370 mučeníci, hodnosťou synovia Boží a nevinnosťou ako baránky, sťatí mečom a prešli do nesmrteľného kráľovstva Krista.
Iné životopisy uvádzajú, že knieža Akvilín sa vybral na jedno miesto pri rieke Tigris, kde sa nachádzal veľký posvätný termálny prameň, ktorý liečil chorých, pretože sa chcel vyliečiť z istej svojej telesnej choroby. Prikázal, aby tam za ním z Nikomédie prišlo čo najviac kresťanov, ktorí tam boli väznení pre svoju vieru v Krista. Keď Akvilín šiel do chrámu bohyne Isidy a priniesol obety, nariadil, aby aj kresťania uctievali modly a obetovali im. Keďže sa nedali presvedčiť, aby tak urobili, nariadil, aby ich všetkých usmrtili. Takto všetci do jedného prijali mučenícke koruny od Krista Vševládcu.
Keď videl Paramon, ako ich nemilosrdne usmrcujú, zvolal mocným hlasom: „Vidím najväčšiu bezbožnosť, lebo knieža usmrtil toľkých spravodlivých, dokonca cudzincov, akoby to boli nerozumné zvieratá.“ Keď to Akvilín počul, zapálil sa hnevom a hneď nariadil, aby ho usmrtili. Preto tohto svätca sluhovia hneď chytili a niektorí ho udierali kopijami, iní mu ostrými trstenicami prepichovali jazyk a iné telesné údy. Takto ho pred kniežaťom usmrtili a poslali do nebeských príbytkov, aby sa naveky radoval s ostatnými tristo sedemdesiatimi. Ostatky tohto svätca boli pochované spolu s relikviami vyššie uvedených svätcov.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
Zdroj: koinoniaorthodoxias.org
