Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou – 8. december
Počatie presvätej Bohorodičky svätou Annou
Starodávny a hlboký kult k presvätej Bohorodičke, ktorý je významnou črtou východnej cirkvi, sa prejavuje vo veľkom množstve mariánskych sviatkov. Evanjelium nehovorí veľa o živote presvätej Panny Márie, a preto sa väčšina jej sviatkov nezakladá na udalostiach z evanjelia, ale na kresťanskej tradícii a na rozprávaniach apokryfných kníh prvých storočí. Medzi ne patrí aj sviatok Počatia.
Spravodliví Joakim a Anna boli bezdetní celých 50 rokov svojho manželského života. Jedného dňa, keď už boli starí, odišli do Jeruzalema, aby priniesli Bohu obetu. Veľkňaz Isachar ich ponížil hovoriac Joachimovi: „Nie si hodný, aby bol z tvojich rúk prijatý dar, lebo si bezdetný. Zrejme máš nejaké skryté hriechy.“ Tak aj ostatní, ktorí mali deti, odstrkovali Joachima za seba ako nehodného. Každý Izraelita totiž dúfal, že Mesiáš sa narodí práve z jeho potomstva, preto bezdetných považovali za veľkých hriešnikov. Zarmútení sa vrátili domov. Vtedy sa obaja oddali modlitbe k Bohu, aby sa aj im stal zázrak, ako kedysi Abrahámovi a Sáre, a daroval im jedno dieťa ako útechu v starobe.
Joachim sa modlil: „Kiež by som mal možnosť byť nazvaný otcom dieťaťa, a nie byť bezdetný a odmietnutý Bohom, aby som trpel výčitkami ľudí.“ Joachim k tejto modlitbe pridal pôst a štyridsať dní neprijímal chlieb. Rovnako aj jeho manželka plakala s neutíšiteľnými slzami. Modlila sa: „Teraz som najnešťastnejšia zo všetkých: Bohom zavrhnutá, medzi ľuďmi hanobená a mojím mužom opustená! Takto horko plakala celé tie dni. Vtedy sa zjavil každému z nich osobitne archanjel Gabriel a povedal im, že ich modlitby boli Bohom vypočuté a že sa im narodí dcérka Mária. Vtedy svätá Anna počala od svojho muža a po 9-tich mesiacoch porodila dcéru.
Ich usilovné modlitby a pôst, duševný smútok a zarmútené srdce priniesli ovocie. Ich smútok sa zmenil na radosť. Ich potupa sa ukázala ako predzvesť veľkej cti. Ich vytrvalé prosby sa ukázali ako návod na prijatie požehnania a ich modlitba ako najlepšia príhovorkyňa.
V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom. Vrcholom bol Prvý vatikánsky koncil, kde pápež Pius IX. v roku 1854 vyhlásil dogmu o tom, že Mária bola pri počatí výnimočným spôsobom uchránená od dedičného hriechu. Dogma je článok viery, o ktorom sa nepochybuje, pretože ide o Bohom zjavenú pravdu. Svätý Otec okrem iného vtedy povedal: „Preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, zachovaná čistá od všetkej poškvrny prvotnej viny… Zaiste sa nemáme čoho obávať, nad ničím zúfať pod riadením a ochranou tej, ktorá má voči nám materinské srdce a pracuje na našom spasení, stará sa o celé ľudské pokolenie, a ustanovená od Pána za Kráľovnú neba i zeme a vyvýšená nad zbory anjelov a rady svätých, stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, a tak úspešne za nás oroduje svojimi materinskými prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo jej príhovor nemôže ostať nesplneným.“
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: zivotopisysvatych.sk