Svätá mučenica Juliána Nikomédska – 21. december
Mučenica Juliána
Za čias rímskeho cisára Maximiána žil v Nikomédii pohan Eleúsius, ktorý mal s manželkou, tiež pohankou, iba jedinú dcéru Juliánu. Tá, keď počula o Kristovi, potajomky uverila v pravého Boha. Keď dospela, rodičia ju chceli vydať za pohanského mládenca. No ona, pretože sa rozhodla pre život v čistote, sa pred rodičmi vyhovárala, ako len mohla.
Raz povedala, že nepôjde za neho dovtedy, kým sa nestane starostom mesta. Takto hovorila, lebo si v duchu myslela, že je to nemožné a prinajmenšom nepravdepodobné. No on sa predsa stal starostom. Preto prišla so slovami: „Ak nebude tej istej viery ako ja, nech si hľadá inú manželku, lebo ja som kresťanka a on pohan, ktorý nie Bohu, ale diablovi slúži. Prosím ťa, otče, aké by to bolo manželstvo spájať sa telom, ale rozdeľovať sa srdcom a mysľou?!“
Otec nevedel, čo jej má na to odpovedať, iba že ju prikáže biť bičmi. Ona smelo odpovedala: „Nielen bičmi, ale hoci by si ma, otče, trestal aj smrťou.“ Tak ju v hneve zamkol do tmavej klietky. Keď videl, že si s ňou nič nepočne, kázal ju najprv doma nemilosrdne biť, a potom ju odovzdal právomoci tomu starostovi, ktorý si ju žiadal mať za ženu. Starosta jej povedal: „Zober si ma za svojho manžela a budeš úplne slobodná.“ Ona nato: „Urobím to, až keď budeš kresťanom.“ No on jej odvetil: „Prosím ťa, nechci to, lebo preto by som u cisára upadol do nebezpečenstva, že stratím svoj vysoký úrad a možno i samotný život.“ Vtedy Juliána povedala: „Ty sa bojíš cisára, ktorý zomrie, a ja by som sa nemala báť predvečného Kráľa, Kráľa nad všetkými kráľmi?“
Starosta rozhnevaný týmito slovami ju prikázal roztiahnuť na štyroch remeňoch, postaviť 60 vojakov a bez prestania ju biť bičmi, palicami, prútmi a šľachami. Potom jej rozpálenými železnými plechmi pálili boky. No aj teraz, okrem modlitby, nič nevyšlo z úst svätej. Tak jej ešte do oboch lýtok vpichnúť dlhé železo, a zamkli ju do temnice. Keď ležala na zemi a modlila sa, prišiel k nej nepriateľ ľudstva, zobral na seba podobu svetlého anjela a hovoril jej: „Znášaš ťažké muky, Juliána, a už ich neznesieš. Preto ti dám radu, aby si rýchlo priniesla obetu bohom. Pán ti cezo mňa odpustí a prepáči, hoci by si aj počúvala pohanstvo, lebo už vidí slabosť tvojho tela.“ Ona zostala zmätená, a preto so slzami začala volať Boha o pomoc. Vtedy sa jej Boh ozval: „Neboj sa, lebo ja som pri tebe, a toho, čo sa s tebou rozpráva, dám do tvojej moci.“ A hneď bola Božou mocou úplne uzdravená.
Keď ju vyviedli z temnice, boli užasnutí nad jej uzdravením, no ani tak neuznali moc Stvoriteľa. Starosta kázal rozložiť veľký oheň. Keď sa plameň silno rozhorel, vhodili do neho svätú. Ona, odporúčajúc sa Pánu Bohu, začala prelievať slzy a z tých sĺz vyšli akoby dve rieky, ktoré zaliali celý oheň. Tu pohania začali volať: „Iba jeden je Boh. Preto aj my veríme v tohto Boha, aj my sme kresťania a meča sa nebojíme.“ Tých, čo sa priznali, že sú kresťania bolo 500 mužov a 130 žien. Oni všetci pre Kristovo meno dali svoje životy a boli pokrstení svojou krvou a dostali veniec mučeníctva. Nakoniec bola svätá sťatá mečom – mala iba 18 rokov, išla pokojne a ochotne na smrť, ako iní idú na zábavu. V pokoji položila svoju šiju pod katov meč na obetu Pánu Bohu. Stalo sa to 21. decembra v roku 299.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
