Svätá mučenica Anýzia; Prepodobný Zótik, presbyter a opatrovateľ sirôt – 30. december
Prepodobný Zótik
Pochádza zo vznešeného a slávneho rodu, a narodil sa v meste Rím. Od mladosti študoval všetku svetskú a duchovnú múdrosť, v dôsledku čoho si ho k sebe povolal prvý kresťanský cisár Konštantín Veľký. Keď tento zbožný panovník v roku 330 presťahoval hlavné mesto ríše z Ríma do Konštantínopolu, blahoslavený Zótik sa spolu s ďalšími blízkymi spolupracovníkmi cisára presťahoval do tohto mesta a tu bol poctený hodnosťou majstra – teda mal jednu z najvyšších funkcií na cisárskom dvore.
Čoskoro však odmietol svetskú česť a márnivosť, a prijal kňazstvo. Ako Abrahám otvoril svoj stan, tak aj svätý Zótik otvoril svoj dom a prijímal a kŕmil chudobných. Prijímal malomocných, bezdomovcov, cudzincov a chorých, bol skutočným otcom vdov, slabých a osirelých.
V tom čase prepukla v meste choroba – malomocenstvo, ktoré na východe odjakživa zúrilo. Na zastavenie šírenia choroby bol vydaný príkaz hodiť každého malomocného do mora. Milosrdný Zótik, zapálený božskou láskou, išiel k cisárovi a povedal mu: „Ó, cisár! Daj mi, svojmu služobníkovi, čo najviac zlata, aby som ti mohol kúpiť drahé perly a lesklé kamene na tvoj riad a potreby, keďže som v týchto veciach veľmi skúsený.“ Cisár, ktorý Zótika miloval, rozkázal splniť jeho prosbu a tento milý sluha, zoberúc zlato, s radosťou opustil kráľovský palác. Pre zlato našiel najlepšie využitie – od vojakov, ktorí hádzali malomocných do mora, svätý Zótik vykúpil nešťastníkov a vzal ich do svojej starostlivosti.
Neďaleko Konštantínopolu, na opačnom brehu Bosporu, na jednej hore, postavil nemocnice pre malomocných a tam ich liečil. Takto na malomocných a chorých minul všetko zlato, ktoré mu dal Konštantín Veľký. Medzitým tento zbožný cisár zomrel a kráľovský trón prevzal jeho syn Konštantín II., ktorý nenapodobňoval zbožnosť svojho otca, prepadol árijskej viere a prenasledoval kresťanov. Aj svätému Zótikovi bolo súdené od neho trpieť. Zlí ľudia mu porozprávali, ako Zótik vzal jeho otcovi zlato na nákup drahých kameňov. Nový cisár si ho zavolal a spýtal sa: „Pripravil si perly a iné drahé kamene pre naše potreby, na kúpu ktorých si vzal toľko zlata od nášho zvrchovaného otca?“ Zótik odpovedal: „Priprav loď, cisár, ja ti ukážem také bohatstvo, aké si nikdy predtým nemal.“
Potom, keď spolu s cisárom prešiel na druhú stranu Bosporu, priviedol ho do nemocníc a ukázal malomocných a chorých, a povedal: „Tu, cisár, sú nádherné kamene a žiarivé perly, ktoré som získal pre tvoju spásu so značnými ťažkosťami a za veľkú cenu.“ Cisár sa na svätca nahneval a nariadil, aby ho priviazali k divokým muliciam a hnali ich cez polia a cesty. Zótik, ťahaný mulicami cez kamene, prežíval ťažké muky – všetky jeho údy boli roztrhané na kusy ostrými kameňmi. Keď ho potom mulice rýchlo zvliekli z hory, rozdrvili sa mu kosti a svoju dušu odovzdal do rúk Pána. Na mieste, kde zosnul, začal vytekať prameň čistej a sladkej vody, a touto vodou sa liečili všetky druhy chorôb.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
