Naša prepodobná matka Melánia Rímska – 31. december
Prepodobná Melánia Rímska
Prostredníctvom alexandrijského patriarchu sv. Atanáza sa rímski kresťania v polovici 4. storočia oboznámili s obdivuhodným životom egyptských pustovníkov, keď im v kázňach i rozhovoroch približoval ich životy. Vtedy sa našli nasledovníci asketických mníchov. A to nielen medzi mladými slobodnými mužmi, ale aj medzi bohatými rímskymi dámami, z ktorých viaceré boli vydaté a mali rodinu. Jeho vplyv dosiahol až k svätej Melánii Mladšej.
Narodila sa v roku 383 v Ríme zbožným a veľmi bohatým rodičom Valeriovi a Albíne. Jej babka, Melánia Staršia, bola mníška. Jej otec bol senátorom a uprostred Ríma mal palác. Pod nátlakom rodičov ako 13-ročná vstúpila do manželstva s významným mládencom a bratrancom Pinianom, ktorý mal 17 rokov. Po pôrode druhého dieťaťa ťažko ochorela a povedala svojmu manželovi, že sa uzdraví len vtedy, ak sa on zaprisahá pred Bohom, že s ňou bude žiť ako brat so sestrou. Muž sa zaprisahal a Melánia sa od duchovnej radosti aj telesne uzdravila. Sama sa s viacerými sluhami a slúžkami utiahla na jeden vidiecky majetok, kde sa usilovala žiť ako mníška. Rodina spočiatku protestovala, ale po zásahu Melánie Staršej, ktorá ešte žila, ustúpila.
Keďže im Boh zobral k sebe krátko po narodení obidve deti, rozhodli sa predať celý svoj rozsiahly majetok a peniaze použiť pre úbohých, chrámy a monastiere. Cestovali po mnohých krajinách a mestách, konajúc zo svojho bohatstva dobré skutky. Navštívili významných duchovníkov v hornom a dolnom Egypte a veľa sa od nich naučili, a nadchli sa. Bol to udivujúci pohľad – všade totiž, kam sa pohla, šiel s ňou aj manžel, matka a vyše sto rodinných sluhov a slúžok, ktorí sa usilovali napodobňovať svojich pánov. Po celý ten čas sa Melánia namáhala v strohom pôste, modlitbe srdca a čítaní Svätého písma. Mala vo zvyku prečítať každý rok celé Sväté písmo trikrát – Starý aj Nový zákon.
So svojím manželom žila ako s bratom a askétom. Keď prišli do Alexandrie, prijali požehnanie od svätého patriarchu Cyrila. Potom odišli do Jeruzalema a usídlili sa na Olivovej hore. Tu sa Melánia zatvorila a celá sa oddala rozjímaniu o Bohu, pôstu a modlitbe. Takto prežila 14 rokov. Potom vyšla medzi ľudí, aby poslúžila k spaseniu iných. Založila mužský a ženský monastier. Stala sa známou nielen svätosťou života, ale aj podporou chudobných. Po smrti manžela v roku 432 minula postupne jeho i svoje veľké bohatstvo na dobročinné ciele. Na pozvanie svojho pohanského príbuzného, senátora Volusiana, odišla do Konštantínopolu a obrátila ho na Kristovu vieru (čo sa predtým nepodarilo ani samotnému svätému Augustínovi). Potom sa znova vrátila na Olivovú horu, kde zosnula v Pánovi v roku 439, teda v 57-mom roku svojho života. Ona, ktorá bola kedysi jednou z najbohatších žien rímskeho impéria, mala pri sebe iba 50 zlatiek – aj tie však odkázala miestnemu biskupovi.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
