Náš prepodobný otec Maxim Vyznávač; Svätý mučeník Neofyt; Svätí mučeníci Eugen, Kandidus, Valerián a Akvila – 21. január
Prepodobný Maxim Vyznávač
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „Najväčší“. Tento najvýznamnejší teológ siedmeho storočia sa narodil v roku 580 pravdepodobne v Konštantínopole. Pochádzal zo vznešenej rodiny. Po dôkladnom štúdiu začal svoju politickú kariéru. Stal sa sekretárom cisára Herakeia. Avšak okolo roku 613 sa ako obyčajný mních utiahol do Chryzopolisu a neskôr do Kyzika v dnešnom Turecku.
Potom šiel Afriky. Tu bol už známy vďaka svojim spisom. Po svojom príchode sa aktívne zapojil do boja proti zástancom herézy monoteletizmu, ktorú Maxim pôvodne sám zastával. Šlo o herézu konštantínopolského patriarchu Sergia, ktorý tvrdil, že Kristus mal iba jednu vôľu. Pravoverným učením však je, že Kristus má dve vôle – ľudskú a aj božskú. V tomto spore nešlo o slovičkárenie, ale o podstatný bod v kresťanskej náuke, pretože ak by mal Kristus len jednu vôľu, spása človeka by nebola možná.
Maxim v Ríme predstavil pravoverné učenie, zúčastnil sa Lateránskej synody, ktorú zvolal pápež Martin I. a heretické učenie sa odsúdilo. Maxim sa teda ocitol ako protivník cisára aj patriarchu. Avšak nezľakol sa a vydržal až do konca vo vernosti pravej katolíckej viere. Rozhorčený cisár Konštans poslal do Ríma vojsko. Pápež, chorý a bezmocný, bol zatknutý a s veľmi zlým zaobchádzaním odvezený do Konštantínopolu. Tam ho odsúdili ako zločinca, verejne ho urážali a odtiaľ ho poslali do vyhnanstva do Chersonu, kde v septembri 655 zomrel v najúbohejších podmienkach.
Svätého Maxima neprávom obvinili z mnohých vecí, no on s mysľou upretou na Boha a s láskou k nepriateľom odpovedal na lživé obvinenia s pokojom. Vyhlásil, že je ochotný radšej prerušiť spoločenstvo so všetkými patriarchátmi a dokonca zomrieť, ako by mal uvrhnúť svoje svedomie do zmätku zradou viery. Odsúdili ho na vyhnanstvo. Po čase chcel cisár zlomiť vyhnanstvom utrápeného Maxima, no on so slzami vyzval cisára a patriarchu, aby sa kajali a vrátili k pravej viere. Reakciou cisárových delegátov bolo, že sa naňho vrhli ako divé zvieratá a zasypali ho urážkami a pľuvancami.
Maxim bol potom deportovaný do Perberisu, kde zostal uväznený šesť rokov až do roku 662, keď bol prevezený späť do Konštantínopolu, aby čelil novému procesu pred patriarchom a jeho synodou. Opýtali sa ho: „Ku ktorej cirkvi patríš? Ku Konštantínopolu? K Rímu? K Antiochii? K Alexandrii? K Jeruzalemu? Veď vidíš, že všetci sú s nami zjednotení.“ Vyznávač odpovedal: „Ku Katolíckej cirkvi, ktorá je správnym a spasiteľným vyznaním viery v Boha vesmíru.“
Keď bol očiernený a prekliaty, dali ho zbičovať, odrezať jazyk a odťať pravú ruku. Pokrytý krvou bol vyhnaný na Kaukaz, kde sa 13. augusta 662 vo veku 82 rokov definitívne spojil s Božím slovom, ktoré tak miloval a ktorého životodarné utrpenie napodobňoval vyznaním viery a mučeníctvom.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: vieralogicky.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
