Svätý hieromučeník Klement, ankyrský biskup; Svätý mučeník Agatangel – 23. január
Ankyrský biskup Klement
Narodil sa v roku 258 v Ankare otcovi pohanovi a matke kresťanke. Keď Klement rástol a bol vychovávaný a vyučovaný svojou matkou, začala cítiť, že sa blíži jej smrť. Preto s láskou objala svoje dieťa, ktoré v tom čase ešte nedosiahlo 10 rokov. Nebála sa ho poučiť o mučeníctve, pretože pozemský svet ich rozdelí len na krátky čas, zrada viery by ich rozdelila naveky. Netúžila, aby sa stal dedičom a príjemcom jej bohatstva, ale nebeských pokladov. Preto ho poúčala slovami:
„Moje dieťa, ktoré si sa stalo sirotou predtým, než si spoznalo svojho otca, ale stalo si sa bohatým, pretože si získalo ako svojho otca Boha. Dala som život tvojmu telu, ale Kristus vložil do teba silu Ducha. Prosím, nezraď hodnosť syna Spasiteľa. Uctievaj iba Krista. Ver iba Kristovi. On je skutočnou nesmrteľnosťou. On je našou spásou. Kto sa mu podriadi ako Pánovi, vyhne sa všetkým ťažkostiam; porazí nielen kráľov a tyranov, ktorí uctievajú modly, ale zahanbí dokonca aj démonov.
Prosím ťa, urob mi predovšetkým jednu láskavosť. Nakoľko prišli na nás ťažké časy prenasledovania, vedz, že aj ty sám budeš predvedený pred princov a mocnosti kvôli Kristovi. Tu je tá láskavosť, ktorú chcem, aby si potom pre mňa urobil: kvôli Spasiteľovi sa postav proti tyranom s odvahou a ostaň pevný vo viere do konca svojho života. Pretože zápas, ku ktorému si povolaný, nie je proti zvyčajným nepriateľom, ale voči samotnému zlu. A čo sa týka cieľa tohto zápasu, bojuje sa o večný život. Ak zápasník zlyhá, jeho prehra je spojená s nekonečnou hanbou a večným zatratením. Budem požehnaná medzi matkami, keď budem oslávená kvôli tebe. Ale ver mi, keď zomriem, budem sa tešiť z rán tvojho mučeníctva a stanem sa účastníčkou tvojich zvláštnych a veľkolepých odmien a radosti.“
Keď opustila tento svet, jej priateľka Sofia zobrala Klementa do svojho domu ako vlastného syna a vychovávala ho v kresťanskom duchu. Klement bol taký známy svojím zbožným životom, že už v 20-tich rokoch ho vybrali za ankyrského biskupa. V mladom veku dosiahol stareckú múdrosť a veľkou zdržanlivosťou skrotil svoje telo, a zvíťazil nad ním. Jedol iba chlieb a zeleninu, a nejedol nič zabité a ani to, v čom prúdila krv. Za čias Diokleciána bol tak ukrutne mučený „ako nikdy nikto od vzniku sveta“ – 28 rokov strávil v mukách a temniciach. Vypočúvali ho a mučili jedenásti rôzni mučitelia. Keď ho raz bili po tvári, pľuvali naňho a vybíjali zuby, skričal na mučiteľa Domentiána: „Dávaš mi česť, ó, Dementián, a nemučíš ma, lebo aj môjmu Pánovi Ježišovi Kristovi boli ústa rovnako bité a tvár fackaná, a hľa, aj ja nedôstojný som bol teraz toho hodný!“
Keď ho priviedli pred cisára Diokleciána do Ríma, cisár postavil na jednu stranu rôzne mučiace nástroje a na druhú stranu dary, vyznamenania, oblečenie, peniaze – všetko, čo môže cisár podarovať; a potom povedal Klementovi, aby si vybral. Kristov mučeník s opovrhnutím pozrel na všetky cisárove bohatstvá a vybral si mučiace nástroje. Mučený bol neopísateľne: po kusoch mu odtrhávali mäso z tela, takže sa mu až kosti beleli. No potom bol oslobodený a so súhlasom väzenskej stráže ho vzali do jaskynného chrámu. Tam ho dňa 23. januára zabili vojaci z mesta. Svätca sťali, keď stál pred oltárom a prinášal nekrvavú obetu.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: KERUĽ-KMEC, M.: Evargetinos 2.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
