Náš prepodobný otec Kassián – 29. február
Prepodobný Kassián
Tento veľký duchovník sa narodil v Ríme okolo roku 360 slávnym rodičom. V mladosti vyštudoval všetky svetské vedy, zvlášť filozofiu a astronómiu. Potom sa celý oddal štúdiu Svätého písma. Stále sa snažil ísť od dobrého k ešte lepšiemu a dosiahnuť čo najvyšší stupeň svätosti. Preto odišiel z Ríma do Konštantínopola, aby osobne počul a videl sv. Jána Zlatoústeho. Ten ho poučil a vysvätil na diakona.
Majúc mnoho úžitku z múdrych Zlatoústeho slov sa Kasián pobral ďalej na východ, aby sa ešte viac naučil a zdokonalil. Najviac sa zdržal v Egypte a Nitrii medzi známymi duchovnými atlétmi, od ktorých sa naučil cvičeniu v každej cnosti. Napokon sa vrátil opäť na západ a usídlil sa v Marseille. Tu založil dva monastiere, jeden mužský a jeden ženský.
Na základe prosieb mníchov, Kasián napísal viacero spisov, z ktorých je pre milovníkov duchovného života zvlášť užitočný spis Zvyky cenobitov a lieky na osem hlavných vášní. Ďalší známy spis sú Konferencie, kde predkladá duchovnú náuku veľkých mníchov egyptskej púšte v podobe rozhovorov. Bol jedným z najvplyvnejších autorov starovekého kresťanstva hlavne preto, že predstavoval most umožňujúci prenikanie východného mníšstva na západ. Kasián verne poslúžil Pánovi a mnohých obohatil múdrosťou, až sa presídlil do večného života v roku 435. Jeho ostatky dodnes spočívajú v Marseille.
Sv. Ján Kasián píše o boji s duchom smilstva takto: „Boj s duchom smilstva je boj ťažký, dlhší ako ostatné, každodenný a len u malého počtu ľudí privedený k úplnému víťazstvu. Tento boj sa začína od prvého zrelého vzrastu a neprestáva až pokiaľ sa nezvíťazí nad všetkými ostatnými vášňami. V tomto boji je potrebná dvojaká zbraň. Na dosiahnutie dokonalej a čistej múdrosti ducha nestačí iba telesný pôst (aj keď je predovšetkým nutný), potrebná je okrem toho aj skrúšenosť ducha a neustála modlitba proti tomuto duchu. Taktiež je nutné neustále poučovanie sa zo Svätého písma spolu s myšlienkovou činnosťou a potom telesná námaha a ručná práca. Nadovšetko toto je hlboká a ozajstná pokora, bez ktorej sa nikdy nad nijakou vášňou nemôže dosiahnuť víťazstvo. Víťazstvo nad touto vášňou je podmienené dokonalým očistením srdca. Je potrebné mať v srdci neustálu pokoru a trpezlivosť, ako aj obozretnú ochranu v sebe v priebehu dňa pred hnevom a ostatnými vášňami. Lebo nakoľko do nás vojde oheň hnevu, o toľko ľahšie potom do nás preniká aj zápal žiadostivosti.“ Je zaujímavé, že aj mnohí ďalší veľkí duchovníci uvádzajú v bezprostrednej súvislosti vášeň hnevu s vášňou smilstva.
V jednom zo spisov píše o rozhovore mníchov s blaženým Antonom, kde sa pýtali otázku: „Ktorá cnosť je najväčšia zo všetkých?“ Jedni odpovedali: „Pôst a bdenie.“ Iní hovorili: „Dobrovoľná chudoba a odpútanie sa od osobného majetku.“ Ďalší spomenuli: „Skutky milosrdenstva.“ Anton vtedy odpovedal: „Všetko, čo ste povedali, je potrebné a užitočné pre tých, ktorí hľadajú Boha a chcú k nemu prísť. No mnohí, ktorí toto konali, žalostne odpadli od cností a skĺzli do neresti. Práve cnosť rozlišovania učí človeka kráčať po kráľovskej ceste. Rozlišovanie pozorne skúma všetky myšlienky a činy človeka, odkladá bokom všetko, čo je nízke a nepáči sa Bohu, a chráni ho pred klamstvom.“
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
