Svätý prepodobný mučeník Nikón a jeho učeníci, ktorí boli s ním umučení – 23. marec

Mučeník Nikón a spoločníci
Nikón sa narodil v Neapole okolo roka 180 ako syn pohanského otca. Jeho matka bola síce kresťanka, ale nepodarilo sa jej priviesť svoje dieťa k viere v Krista, takže po dosiahnutí dospelosti sa Nikón celou svojou dušou oddal vojenskej službe a hýrivému životu. Keď však bojoval so svojím oddielom na Východe, dostal sa do nepriateľského obkľúčenia. V smrteľnom nebezpečenstve si spomenul na ponaučenia svojej matky a sľúbil Bohu, ktorého ona uctievala, že ak to prežije, dá sa pokrstiť. Prežehnal sa, a zvolal: „Pane Ježišu Kriste, pomôž mi!“ A vrhol sa doprostred svojich nepriateľov, ktorých s Božou pomocou všetkých porazil.
Po návrate domov prezradil Nikón svojej šťastnej matke, že sa chce dať pokrstiť. Keďže kvôli krutému prenasledovaniu nebol v Neapole nijaký kňaz, nasadol na loď smerujúcu do Byzancie. Keď sa doplavil sa na ostrov Chios, vystúpil na vysoký vrch, osem dní sa postil a prosil o pomoc. Vtedy mu Pán poslal svojho svätého anjela, vďaka ktorému našiel loďku, nasadol na ňu a po dvoch dňoch plavby prišiel na vrch Ganos. Tam ho Božím riadením stretol kyzycký biskup Teodózios, ktorý sa spolu s mnohými mníchmi skrýval v jaskyni. Poučil ho o pravdách viery, pokrstil ho a udelil mu sväté tajomstvá myropomazania i Eucharistie. Nikón prijal tiež anjelský stav – mníšstvo – a natoľko sa vzmáhal v čnostiach, že bol pre všetkých bratov žiarivým príkladom nábožnosti.
Po troch rokoch sa Teodóziovi zjavil anjel a prikázal mu, aby Nikóna vysvätil na biskupa, čo aj urobil. Keď už zomieral, zveril Nikónovi všetkých 190 mníchov a prikázal mu, aby sa spolu s bratmi odplavil na Sicíliu. S Božím súhlasom sa Nikón zastavil v Neapole, aby pozdravil svoju matku. Keď ho zbadala, so slzami radosti mu padla na hruď a bozkávala ho. Potom urobila veľkú poklonu a povedala: „Ďakujem tvojmu presvätému menu, Pane, že si mi doprial uvidieť môjho syna v anjelskom stave a biskupskej hodnosti. A teraz, môj Vládca, vypočuj mňa, svoju služobníčku, a prijmi moju dušu do svojich rúk.“ Po týchto slovách zosnula. Prítomní oslavovali Boha a pochovali ju za spevu žalmov. Keď sa po meste rozniesla správa o Nikónovom príchode, navštívili ho deviati vojaci, jeho niekdajší spolubojovníci. Po rozhovore s ním uverili v Ježiša Krista, dali sa pokrstiť a pridali sa k nemu.
Nikón a jemu zverení mnísi odišli na Sicíliu a usadili sa tam na pustom mieste, kde vysadili záhradu a živili sa jej plodmi. Po 40-tich rokoch za vlády cisára Décia však vypuklo nové prenasledovanie kresťanov a správcovi tejto oblasti Quintiniánovi oznámili, že neďaleko odtiaľ žije s mníchmi biskup Nikón. Vtedy všetkých 199 mníchov chytili a žiadali ich, aby sa zriekli Krista. Keď to odmietli, bodali ich zbraňami a postupne im odrezávali časti tela. Keď to nepomohlo, na Quintiniánov príkaz ich sťali. Biskupa Nikóna pálili ohňom, ale on zostal nedotknutý, preto ho priviazali za nohy k divým koňom, aby ho ťahali po zemi, ale kone sa nechceli pohnúť z miesta. Potom mu odrezali jazyk, kameňovali ho a napokon sťali, pričom jeho telo hodili na neznáme miesto, aby ho zožrali zvieratá a vtáky.
Okolo miesta, kde bolo Nikónovo telo, prechádzal istý posadnutý pastier. Vtedy nečistý duch zhodil pastiera tvárou na zem a veľkým hlasom zvolal: „Beda mi, beda mi! Kam môžem utiecť pred Nikónovou tvárou?“ A vyšiel z neho von. Biskup mesta Messiny sa potom od vyliečeného pastiera dozvedel o mieste uloženia Nikónovho tela a spolu s duchovenstvom ho pochoval.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com