Zvestovanie našej Presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne – 25. marec
Zvestovanie
Keď sa Presvätej Panne naplnilo 11 rokov prebývania a slúženia pri jeruzalemskom Chráme, teda keď vstúpila do pätnásteho roku života, oznámili jej kňazi, že už viac nemôže ostať pri chráme, ale je potrebné, aby sa zasnúbila a vstúpila do manželstva. No akým veľkým prekvapením pre všetkých kňazov bola odpoveď, že ona sa zasvätila Bohu a chce ostať pannou do smrti.
Vtedy podľa Božieho vnuknutia veľkňaz Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, zhromaždil 12 mužov bez žien z rodu Dávidovho, aby jednému z nich zverili Máriu na ochranu jej panenstva a starostlivosti o ňu. Zasnúbili ju so starým Jozefom z Nazaretu, ktorý bol aj jej príbuzným. V jeho dome pokračovala v takom istom živote, ako v Chráme, tráviac čas čítaním Svätého písma, v modlitbách, rozjímaním o Bohu, pôste a ručných prácach. V dome najviac prebývala s dvomi Jozefovými dcérami.
No keď nadišiel čas naplniť Božie prisľúbenie dané vyhnanému Adamovi a prorokom, zjavil sa archanjel Gabriel v izbe príbytku v okamihu, keď Mária držala otvorenú knihu proroka Izaiáša a rozmýšľala o jeho veľkom proroctve: „Hľa, panna počne a porodí syna!“ Zjavil sa jej Gabriel v archanjelskej žiare a povedal jej: „Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou!“ A ona dala súhlas Božiemu plánu.
Ikonografia sviatku nám ukazuje v hornej časti ikony nebeský polkruh, odkiaľ sila Svätého Ducha zostupuje v svetelných lúčoch na Bohorodičku – vôľu Všemohúceho Otca oznamuje archanjel Gabriel, Syn Boží sa vteľuje a Svätý Duch uskutočňuje zázračné vtelenie. Prečistá Mária nakláňa hlavu na znak súhlasu. Na jej tvári sa zračí hlboké zamyslenie a prekvapenie, že Boh si pre veľkolepé dielo vtelenia predvečného Slova vybral práve ju, skromné dievča.
Bohorodička je povolaná k tomu, aby sa stala príbytkom neba. Preto je aj táto scéna umiestnená do posvätného priestoru. Starodávny chrám už stratil svoj význam, lebo Mária, ktorá je zatienená Duchom, sa stáva svätyňou Najvyššieho. Podľa prastarej ikonografickej tradície je vidieť záves, roztiahnutý medzi strechami budov, čím sa ukazuje, že udalosť sa neodohrala na ulici, ale v dome. V ľavej ruke drží Bohorodička vreteno, čo poukazuje na prácu skromného dievčaťa. Zároveň drží v rukách červenú niť na znak toho, že sa v jej lone utkáva telo Božieho Syna. Niť, ktorou Prečistá utkáva telo Krista je červená, keďže je to farba božskosti.
Sviatok Zvestovania sa začal na Východe sláviť koncom 4-ho storočia alebo začiatkom 5-ho. Byzantský cisár Maurikios neskôr zaviedol tento sviatok ako prikázaný v celej svojej ríši. Sviatok sa slávi 25. marca kvôli tomu, že Narodenie Pána sa slávi deväť mesiacov po Zvestovaní. Okrem toho existovala starodávna tradícia, podľa ktorej 25. marca sa udialo stvorenie sveta, vtelenie Božieho Syna a aj jeho smrť na kríži. Bohoslužby sviatku Zvestovania sú plné radostných hymnov, pretože na radosti Zvestovania má účasť nebo, zem a celé stvorenie.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
