Náš prepodobný otec Patapios – 9. december
Prepodobný Patapios
Narodil sa a bol vychovaný vo viere a Božej bázni veriacimi rodičmi v egyptskom meste Téby okolo roku 600. Už veľmi skoro spoznal svet, opovrhol jeho márnosťou a utiahol sa do egyptskej púšte, kde sa kvôli Božej láske oddal duchovnému pozdvihnutiu duše a očisťovaniu svojho srdca od všetkých svetských želaní a myšlienok.
Keď sa rozchýrila zvesť o jeho cnostiach, ľudia k nemu začali prichádzať a hľadať u neho pomoc pri svojich ťažkostiach. Aby nestratil ticho a tiež preto, že sa bál ľudskej slávy, ktorá zatemňuje ľudskú myseľ a oddeľuje človeka od Boha, Patapios ušiel z tejto púšte do Konštantínopolu. Tento svätec si totiž myslel, že sa pred ľuďmi lepšie ukryje v meste uprostred ľudí ako v púšti.
Neďaleko Vlachernského chrámu v Konštantínopole si postavil kéliu a tu, zatvorený a neznámy, pokračoval vo svojom pustovníckom zápase – v mlčaní a ustavičnej modlitbe. Ale svetlo sa nedá ukryť. A tak sa stalo, že nejaký chlapec, ktorý bol slepý od narodenia, vedený Božou prozreteľnosťou prišiel k svätému Patapiovi a poprosil ho o modlitbu k Bohu, aby začal vidieť Božie stvorenstvo. Patapios sa zľutoval nad trpiacim a pomodlil sa k Bohu slovami: „V mene Ježiša Krista, ktorý slepým dáva svetlo a mŕtvym život, začni vidieť!“ a chlapec začal vidieť. Tento zázrak odhalil celému hlavnému mestu osobu Božieho služobníka a ľudia sa k nemu nahrnuli s prosbou o liek, útechu alebo poučenie.
Jeden popredný občan trpel na vodnatieľku a opuchlo mu celé telo. Keďže mu lekári nedokázali pomôcť, prikázal svojim sluhom, aby ho odniesli k Patapiovi. On sa nad chorým pomodlil, urobil nad ním znamenie kríža a pomazal ho olejom. Nato voda prirodzenou cestou opustila jeho telo a bol plne zdravý. Tiež nejakú ženu, ktorá mala na hrudi ranu naplnenú červami, prežehnal a uzdravil.
Iného mladíka trápil démon, ktorý ho hnal po vrchoch a púšťach, vrhal do ohňa i do vody a zhadzoval z vyvýšených miest, aby ho zabil. Keď však démon uvidel Patapia, zakričal: „Ó, beda! Patapios je znova aj tu! Čo mám robiť, kam sa podieť? Horko-ťažko som si našiel príbytok a hľa, už ma z neho násilne vyháňajú. Naozaj si hrozný, Nazaretčan, a tvoja moc je všade a nad všetkými. Kam mám ísť? Či pôjdem do púšte, alebo do mesta, alebo kamkoľvek inam, si tam skôr, ako ja, a vyháňaš ma samotným znamením kríža a samotným svojím menom. Som porazený, zničený a vyhnaný!“ Ako to démon hovoril, vyzdvihol mladíka do vzduchu. Patapios urobil vo vzduchu znamenie kríža a prikázal: „Nečistý duch, vyjdi a vzdiaľ sa do púšte! Skrze mňa ti to prikazuje Kristus, ktorého moc si nedobrovoľne vyznal.“ V tej chvíli démon mladíka opustil. Mladík sa rozplakal od radosti a ďakoval za oslobodenie.
Svätý Patapios učinil aj mnohé ďalšie zázraky pomocou modlitby v mene Krista a znamením kríža. Zosnul v hlbokej starobe a prešiel do nebeského kráľovstva na začiatku 7. storočia. Jeho telo bolo s úctou pochované v Chráme svätého Jána Krstiteľa v Konštatínopole.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
