Svätý mučeník Bonifác – 19. december
Mučeník Bonifác
Mučeníctvo za Krista činí z hriešnikov svätcov. Dokazuje to aj príklad svätého Bonifáca. Najprv bol v Ríme sluhom u nejakej rozvratnej ženy Aglaje a mal s ňou nečistý a nezákonný vzťah. Tiež bol otrokom vína. Napriek týmto vášňam však bol milosrdný a pohostinný. Ochotne pomáhal tým, ktorí boli v núdzi, mal súcit a pochopenie pre nešťastie a prosby tých, ktorí trpeli. Aj Aglaja bola milosrdná.
Obaja však cítili výčitky svedomia a chceli svoj hriech zmyť. Pán sa nad nimi zľutoval a dal im možnosť očistiť svoje hriechy a ukončiť hriešny život pokáním. Aglaja sa dozvedela, že ak sa v dome s úctou uchovávajú relikvie svätých mučeníkov, je ľahšie dosiahnuť spásu prostredníctvom ich modlitieb, pretože pod ich milostivým príhovorom sa zmenšujú hriechy a vládnu cnosti.
Preto povedala Bonifácovi: „Choď na Východ, kde sú svätí umučení, a prines relikvie svätých, aby sme ich mali ako pomoc k spáse našich duší.“ Bonifác zo sebou zobral niekoľko sluhov a pri lúčení jej povedal: „Keď nebudem môcť nájsť nijakého mučeníka a keď ti, pani, prinesú moje za Krista umučené telo, prijmeš ho s úctou?“ Aglaja sa mu vysmiala a nazývala ho pijanom a hriešnikom, a dodala: „Pamätaj, že ideš po sväté relikvie, na ktoré ty ani ja nie sme hodní ani len pozrieť.“
Ako prišiel do Tarzu, videl mnoho kresťanov pri mučení. Bonifáca to chytilo za srdce, nežne bozkával ich putá a rany, vstúpil do pokánia za svoj hriešny život a zaplakal. I zvolal: „Aj ja som kresťan!“ Sudca ho teda zobral na mučenie. Zavesený dole hlavou bol zbičovaný až bolo vidieť kosti. Potom mu pod nechty strčili ostré rákosie. Tak ho vložili do roztaveného olova a potom do kotla plného roztavenej smoly. Keďže mu to neublížilo, mečom mu sťali hlavu, z ktorej vyšlo mlieko zmiešané s krvou, a kvôli čomu 50 mužov uverilo v Krista. Svätec trpel za vlády cisára Diokleciána v roku 290.
Medzitým si Bonifácovi spolusluhovia mysleli, že ho nájdu opitého v krčme, ako to mal vo zvyku a chodili ho hľadať sem a tam. Len čo sa od vojakov dozvedeli, čo sa stalo, našli jeho telo, padli naň s plačom, nežne ho bozkávali a prosili o odpustenie za svoje predchádzajúce obvinenie. Kúpili ho teda a odniesli jeho panej do Ríma. Skôr, ako ho doniesli jeho panej, zjavil sa jej anjel a povedal: „Prijmi toho, ktorý bol kedysi tvoj sluha a teraz je náš brat a služobník; on je strážcom tvojej duše a ochrancom tvojho života.“
Prekvapená Aglaja im vyšla oproti, prijala mučeníkovo telo, postavila mu chrám, ktorý bol krásou a materiálom nanajvýš skvostný a uložila doňho mučeníkove ostatky. Denne tam vyvieral prameň uzdravenia. Aglaja vtedy celý svoj majetok rozdala chudobným a prežila zvyšných 15 rokov života úctyhodným a Bohu milým spôsobom. Žila takou prísnou askézou, že sa stala hodnou prijať milosť konať zázraky. Potom v pokoji odovzdala svojho ducha Pánovi.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
