Svätá veľkomučenica Anastázia – 22. december
Veľkomučenica Anastázia
Táto slávna hrdinka Kristovej viery sa narodila v Ríme, v bohatom senátorskom dome, otcovi pohanovi menom Praextetatus a matke kresťanke menom Faustes. Od ranej mladosti priľnula láskou k Ježišovi. Mama ju odovzdala do výchovy ku zbožnému učiteľovi Chrisogonovi. Tak sa od neho a od svojej matky naučila kresťanskej viere.
Prinútená otcom, vstúpila Anastázia do manželstva s pohanským šľachticom Publiom. Avšak vyhovárajúc sa na ženskú bolesť a chorobu, nijako s ním nechcela vstúpiť do telesného vzťahu. Preto ju manžel veľmi trápil väznením a hladom. Ešte väčšie mučenia na ňu naložil, keď sa dozvedel, že tajne odchádza do väzníc ku kresťanským mučeníkom, nosí im jedlo, slúži im, umýva rany, maže ich olejom a rozväzuje im putá. Preto má Anastázia prívlastok Uzorišiteľnica, čo znamená Tá, ktorá dáva dole okovy, uvoľňuje putá.
Božou prozreteľnosťou však bola oslobodená od muža – cisár poslal Publia do Perzie a počas plavby po mori sa utopil. Anastázia tak začala slobodne slúžiť a povzbudzovať mučených kresťanov, svojim veľkým dedičstvom utešovať chudobných rozdávaním milodarov a tých, ktorí sa zdokonalili mučením pochovávala. Raz bol cisár Dioklecián v meste Akvilea a nariadil, aby k nemu priviedli Kristovho vyznávača Chrisogona. Na cisárov príkaz mu sťali hlavu. Trpeli vtedy aj tri sestry – Agapa, Chionia a Irena (ich pamiatku oslavujeme 16. apríla). Prvé dve hodili do ohňa a tretiu zastrelili. Ich telá vzala sv. Anastázia, zavinula do bieleho plátna a s voňavými masťami dôstojne pochovala. Keď ju spoznali ako kresťanku, chytili ju a vodili po vypočúvaniach a mučeniach. A stalo sa, že keď sa predstavený pohanských kňazov Ulpian chcel necudne dotknúť jej tela, odrazu oslepol a zomrel.
Anastáziu odsúdili na smrť vyhladovaním, a tak preležala v temnici 30 dní bez jedla, kŕmiac sa len slzami a modlitbou. Na jej živote vidieť, ako mučeníci pomáhajú nám, ktorí žijeme vo svete. Totiž pred utrpením Anastázie trpela pre vieru svätá Teodotia. A kým Anastázia trávila čas v temnici, každú noc sa jej Teodotia zjavovala z onoho sveta a posilňovala ju v jej utrpení. Keďže sa jej Anastázia veľa pýtala, mnoho sa aj dozvedela. Jednej noci sa jej opýtala, ako je možné, že k nej Teodotia môže po smrti prísť. Ona jej odpovedala, že mučeníckym dušiam je daná zvláštna milosť, že môžu po odchode z tohto sveta prichádzať ku komu chcú kvôli poučeniu a úteche.
Keďže prežila temnicu, odsúdili ju s ďalšími kresťanmi na utopenie v mori. Vojaci kresťanov naložili na jednu malú loďku a oni sa plavili na druhej. Keď vyplávali na šíre more, prederavili ich loďku, aby tam natiekla voda a potopila odsúdených. Vtedy sa udiala zázračná vec: na vode sa zjavila sv. Teodotia a nasmerovala loďku k brehu. Takto sa všetci odsúdení na smrť zachránili spolu s Anastáziou. Keď tento zázrak videlo 120 pohanov, hneď uverili v Krista a dali sa pokrstiť. Nakoniec Anastáziu nad ohňom priviazali rukami a nohami o štyri stĺpy, a tak oddala svoju svätú dušu Bohu. Trpela a presídlila sa do Kristovho kráľovstva v roku 304.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
