Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi; Prepodobná Margita Uhorská, mníška – 18. január
Alexandrijský arcibiskup Atanáz
Narodil sa v Alexandrii v roku 296. V tomto veľkomeste dosiahol najlepšie vzdelanie, aké mu mohol vtedajší svet ponúknuť. Podľa slov svätého Gregora Teológa: „Atanáz strávil málo času získavaním všeobecného vzdelania alebo štúdiom svetských vied. Najviac pozornosti venoval štúdiu Písma, ktoré poznal veľmi dobre.“ Ako chlapec bol svedkom Diokleciánovho a Galeriánovho krvavého prenasledovania kresťanov. V mladosti odišiel do púšte, kde bol nejaký čas žiakom sv. Antona Veľkého.
Bol tiež diakonom pri arcibiskupovi Alexandrovi a sprevádzal ho do Nicey na Prvý všeobecný koncil, kde sa riešila Áriova heréza. Na tomto koncile sa Atanáz preslávil svojou učenosťou, zbožnosťou a horlivosťou za Katolícku vieru. Mal veľkú zásluhu na tom, aby bola Áriova heréza zavrhnutá. Hoci bol diakonom, práve on napísal Vyznanie viery, ktoré bolo na koncile prijaté.
Po Alexandrovej smrti bol Atanáz vybratý za alexandrijského arcibiskupa. V tejto hodnosti bol 47 rokov, no z toho 17 rokov pretrpel v piatich vyhnanstvách. Takmer počas celého svojho života bol prenasledovaný heretikmi. Z cisárov ho najviac prenasledovali Konštanc, Julián a Valent. Prenasledovali ho aj biskupi a z heretikov Árius so svojimi nasledovníkmi. Bol nútený skrývať sa pred prenasledovateľmi dokonca v studni, hrobe, v súkromných domoch či pustatinách. Dvakrát musel utekať do Ríma k pápežovi.
Posledných sedem rokov pozemského života žil pokojne ako dobrý pastier medzi svojím dobrým stádom, ktoré ho skutočne milovalo. Je málo svätcov, ktorí boli tak bezohľadne ohováraní a tak zločinecky prenasledovaní ako dnešný svätec. Bol obvinený zo smilstva, čarodejníctva, vraždy klerika či vytvárania nepokojov v Cirkvi, no boli to práve Atanázovi protivníci, ktorí vyvolali krvavé nepokoje. Ale jeho veľká duša všetko trpezlivo znášala kvôli Kristovej láske a nakoniec vyšla víťazne z celého toho strašného a dlhotrvajúceho boja. Zosnul vo veku 77 rokov a Pán ho prijal vo svojom kráľovstve ako verného služobníka.
Z Atanázových rečí je zachytená jeho rozprava na tému vtelenia, kde svätec vraví: „Keď sa niekto pýta, prečo sa Kristus nezjavil v podobe nejakého lepšieho stvorenia, napríklad ako slnko alebo mesiac, alebo hviezdy, alebo oheň, či vietor, ale práve ako človek, tak nech sa vie, že Pán neprišiel, aby zjavil seba, ale aby vyliečil trpiacich. Lebo ak by chcel iba udiviť pozerajúcich, znamenalo by to prísť na ukážku. Uzdravovateľovi a Učiteľovi bolo treba nielen prísť, ale aj poslúžiť na osoh nešťastných a zjaviť sa tak, aby to zjavenie bolo pre nešťastných znesiteľné. Ani slnko, ani mesiac, ani nebo, ani hviezdy, ani voda a ani vietor nezneuctili svoju hodnosť, iba ľudia sa vzdialili od dobra a pravdu vymenili za klam.“
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
