Zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych (15.)
Očakávanie druhého Pánovho príchodu bolo v prvotnej cirkvi veľmi intenzívne. Stávalo sa, že niektorí v domnení blízkeho konca sveta predali všetok svoj majetok, iných viedlo netrpezlivé čakanie k založeniu nových siekt. Pravý kresťan čaká trpezlivo a usiluje sa byť stále pripravený. Samotný fakt druhého príchodu je preň dôležitejší, než otázka času, kedy sa to má stať.
Skutočnosť vzkriesenia sa dá predvídať aj zo stvorených vecí
Uvažuj nad tým, ako sa striedajú doby: deň a noc. Tiež sa končia i začínajú. Vari sa rovnako nepotvrdzuje vzkriesenie, prirodzene v prospech človeka, aj na semenách a plodoch? Napríklad také pšeničné zrno alebo iné semeno: hodené do zeme najprv odumrie a rozloží sa, ale potom vzklíči a stane sa klasom. Taktiež aj stromy a rastliny prinášajúce plody, či neprinášajú z Božieho ustanovenia a podľa ročných období plody, ktoré sa predtým neobjavovali a nebolo ich vidieť? Niekedy vrabec alebo nejaký iný vták prehltne semiačko z jablka alebo figy či z iného plodu, potom odletí na nejaký kamenný vršok alebo si sadne na hrob a vypustí ho; semiačko zapustí korene a zmení sa na strom, napriek tomu, že bolo prehltnuté. Toto všetko spôsobuje Božia múdrosť, aby dokázala, že Boh má moc uskutočniť všeobecné vzkriesenie všetkých ľudí. (Teofil z Antiochie, Ad Auctolicum, 1,13).
Pánov príchod bude plný úžasu pre každého
Zaleť myšlienkami k onomu hroznému dňu, kedy príde Kristus! Neuvidíš tam páry bielych mulíc ani zlaté záprahy, ani drakov a hady na odevoch, ale divadlo plné úžasu, čo spôsobí veľa strachu, takže aj samotné nebeské mocnosti budú zdesené. Veď je napísané: „Nebeské mocnosti sa zachvejú“ (Mt 24,29). Celé nebo sa otvorí dokorán a jednorodený Boží Syn zostúpi, nie obkolesený vetrami, ani stovkou ozbrojených mužov, ale tisíckami a desaťtisíckami anjelov, archanjelov, cherubínov, serafínov a ďalších nebeských mocností. Všetko bude plné strachu a hrôzy. Zem sa otvorí a všetci ľudia počnúc od Adama až po posledné dni, vystúpia zo zeme a zhromaždia sa pred ním, keď sa zjaví vo veľkej sláve. Akými slovami možno vyjadriť tak veľkú blaženosť, toľký jas a tak veľkú slávu? Uvažujúc o týchto veciach, utekajme ďaleko, kým nie je neskoro, pred diablovým klamstvom a uprime svoj pohľad do budúcna. Nemôžeme povedať, že sme nepoznali pominuteľnosť tohto života, lebo všetky veci o tom svedčia deň čo deň. Aké ospravedlnenie nájdeme v onen deň, keď tak horlivo ideme za tým, čo je plné nebezpečenstva a hanby, kým utekáme od toho, čo je isté a napĺňa nás slávou a jasom? (Ján Zlatoústy, Komentár na List Rimanom, 15, 10-11).
Súd očakáva tak veriacich ako aj pohanov
Spravodlivý súd postihne nielen veriaceho, ale aj pohana. Boh, ktorý pozná budúcnosť, vedel, že pohan neuverí, preto mu dal múdrosť, aby dospel k dokonalosti podľa vlastných možností, ale v dobe pred príchodom viery. Dal mu slnko, mesiac a hviezdy na uctievanie. Boh ich totiž stvoril, ako hovorí zákon, pre pohanské národy, aby neboli úplne bezbožní a nemuseli byť celkom zahubení. Avšak tí, čo nepochopili ani tento príkaz, ale uctievali modly uliate z kovu, budú súdení, ak nekonali pokánie. Jedni preto, lebo nechceli uveriť v Boha, hoci ho poznali; druhí preto, že hoci to chceli, nedospeli k tomu momentu. Ale súdení budú aj tí, čo cez uctievanie hviezd nenašli cestu k Stvoriteľovi; lebo to bola cesta určená pohanom, aby sa práve cez uctievanie hviezd mohli dostať k Bohu. Lenže tí, čo nechceli ostať ani pri hviezdach, ktoré im boli dané, ale znížili sa ku kameňu a drevu, to sú tí, o ktorých je napísané: sú ako kvapka z vedra a ako prášok na vážkach (Iz 40,15). Takí určite nebudú prijatí do zboru tých, čo budú spasení a nebudú môcť byť členmi tela, to jest Cirkvi (Klement Alexandrijský, Stromata, 6,110).
Miera viny a trestu
Určite jestvuje len jeden pekelný oheň, ale netrápi všetkých odsúdených rovnakým spôsobom, lebo každý pociťuje trest podľa miery zodpovedajúcej jeho vine. Je to ako v tomto svete: mnohí sa nachádzajú pod jedným slnkom, ale nie všetci pociťujú jeho horúčosť rovnakým spôsobom, lež jeden viac, druhý menej. To platí aj tam dole. Oheň nepáli všetkých rovnakým spôsobom a v rovnakej miere. To, čo je tu podmienené rozličnými situáciami tela, tam bude aplikované podľa rozličnosti hriechov, a tak hoci budú všetci v jednom ohni, každý jednotlivec bude ním pálený spôsobom odlišným a jedinečným (Gregor Veľký, Dialógy, 4, 43).
Blažení okrem Boha nepotrebujú nič
Pretože tento pozemský život je rozmanitý a pestrý, je mnoho vecí, ktoré sú jeho súčasťou: čas, vzduch, miesto, jedlo, pitie, slnko a mnohé ďalšie veci, nevyhnutné pre život. Ale žiadna z nich nie je Boh. Lenže blaženosť, ktorú očakávame, nič z toho nepotrebuje. Božia prirodzenosť bude pre nás všetkým a namiesto všetkého. Zo Svätého písma je jasné, že pre tých, ktorí budú toho hodní, Boh sám je miestom i domovom, odevom i pokrmom, svetlom, bohatstvom i kráľovstvom, a všetkým tým, na čo len môžeme pomyslieť alebo čo by sme mohli povedať o dobrom živote. (Gregor z Nissy, Dialóg s Makrínou, 13,5).
Marko Durlák, uverejnené v časopise Slovo
