Náš otec svätý Sofronios, jeruzalemský patriarcha – 11. marec
Jeruzalemský patriarcha Sofronios
Sofronios sa narodil okolo roka 560 v sýrskom Damasku ako syn urodzených a nábožných rodičov Plinthia a Myry. Vo filozofii získal taký rozhľad, že dostal prívlastok Sofista (Múdry), ktorému sa tešilo iba zopár najvzdelanejších mužov staroveku. Sofronios však čoraz silnejšie pociťoval túžbu získať múdrosť, ktorá je zhora, preto sa rozhodol venovať náboženským záležitostiam a začal vyhľadávať otcov duchovného života. Jeho heslom bolo: „Každý deň sa naučiť čo najviac z duchovnej múdrosti.“
Po príchode do Jeruzalema navštívil Monastier svätého Teodóza Veľkého. Tam sa zoznámil s kňazom a mníchom Jánom Moschom, ktorý sa stal jeho priateľom a duchovným učiteľom. Spoločne navštevovali jednotlivých askétov a zapisovali si ich životné príbehy. Takto vznikala kniha s názvom Leimón, teda Lúka.
Keď neskôr odcestovali do Antiochie, Sofronia sa zmocnila vážna choroba, takže predpokladal skorú smrť, a požiadal o udelenie mníšskeho podstrihnutia. Keď vyzdravel, viedol veľmi prísny asketický život, aký zodpovedal jeho novému životnému stavu. Obaja bránili Cirkev proti bludárom severiánom. Tí tvrdili, že Kristus síce mal dve prirodzenosti, božskú i ľudskú, no ľudská sa rozplynula v božskej. V Alexandrii začal mať Sofronios vážne problémy so zrakom, preto sa rozhodol prosiť o príhovor svätých nezištníkov a divotvorcov Kýra a Jána. Ako prejav svojej vďaky za prijaté vyzdravenie napísal ich životopisy.
Keď po niekoľkých rokoch obaja odišli do Ríma, Ján Moschos zomrel, ale ešte predtým požiadal, aby jeho telo pochovali na vrchu Sinaj alebo v Monastieri svätého Teodóza Veľkého. Sofronios teda vzal jeho telo a odcestoval do Jeruzalema. V roku 634 bol Sofronios zvolený za nového jeruzalemského patriarchu. Cirkev spravoval s výnimočnou múdrosťou a horlivosťou. V tomto období musel veľa zápasiť s ďalšou herézou, monoteletizmom. Patriarcha preto zvolal miestny snem a po jednotlivých cirkvách rozposlal jeho dokumenty, v ktorých sa vyvracajú názory heretikov. Uvedené dokumenty sa čítali aj na Treťom konštantínopolskom sneme z rokov 680 až 681, teda na šiestom ekumenickom koncile.
V roku 638, po dvojročnom obliehaní mesta, Arabi dobyli Jeruzalem, no ešte predtým sa Sofroniovi podarilo vyjednať s kniežaťom Omarom relatívne znesiteľné podmienky kapitulácie. O tri roky nato patriarcha odišiel z pozemského života do večného. Popri uvedených dielach zanechal po sebe knihu Výklad liturgie, ktorá dodnes predstavuje veľmi dôležitý prameň poznania bohoslužobného vývoja. Tiež zostavil poriadok veľkého svätenia vody na sviatok Bohozjavenia a veľa liturgických textov a spisov. Napísal tiež život prepodobnej Márie Egyptskej a do rôznych bohoslužieb uviedol niektoré nové hymny a piesne.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: zoe.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
