Náš prepodobný otec Benedikt – 14. marec
Prepodobný Benedikt
Tak ako na kresťanskom východe považujeme svätého Antona Veľkého za zakladateľa pustovníckeho mníšskeho života a svätého Pachómia za zakladateľa mníchov žijúcich v komunite monastiera, tak za zakladateľa mníšstva na západe je považovaný práve sv. Benedikt z Nursie.
Narodil sa v Nursii v Taliansku okolo roku 480 v šľachtickej rodine. Nezachovalo sa však veľa historických písomností, čo sa týka jeho osoby. Na štúdiá bol poslaný do Ríma. Hlavným predmetom jeho štúdia bola rétorika – umenie presvedčiť hovoreným slovom. Vidiac však morálnu skazu a intelektuálny úpadok utiekol zo štúdii v Ríme s myšlienkou na mníšsky život. Vzdal sa svojho dedičstva a začal žiť v malej dedinke Subiaco v horách. Tam žil ako pustovník sprvoti pod vedením iného pustovníka menom Romanus.
V nasledujúcich rokoch založil dvanásť kláštorov v horách, kde mnísi žili v oddelených komunitách po dvanásť mníchov, v každej podľa počtu apoštolov. Neskôr však náhle opustil tieto kláštory, keď mu závistlivé útoky iného pustovníka zabránili pokračovať v duchovnom vedení týchto mníchov. Potom sa stal predstaveným neďalekého kláštora, odkiaľ odišiel s niekoľkými vernými žiakmi, pretože sa časť spoločenstva proti nemu vzbúrila a dokonca ho chceli otráviť jedom. Po mnohých ťažkostiach sa usadil v Monte Cassino, kde začali s výstavbou mohutného kláštora.
Krátko pred smrťou spísal mníške pravidlá do reguly. Tá sa potom stala základným kameňom európskej mníšskej tradície. Jeho mníšstvo pozostávalo z modlitby, práce a osobného štúdia Svätého písma. Štyri až šesť hodín denne sedeli bratia jeden vedľa druhého a čítali. Ak mali mnísi voľný čas, museli čítať žalmy. Časti Písma museli vedieť naspamäť. No zároveň ich Benedikt učil, že posvätné čítanie má byť štúdium lásky, nie rozumu, aby srdce a slová boli v súlade. Základnou úlohou mnícha podľa sv. Benedikta je hľadanie Boha a jednota s ním. Úlohou mníchov nie je vstúpenie do sveta, ale život v kláštore tak, aby svet do neho mohol prísť a takto sám nachádzať cesty Boha.
Zachovala sa príhoda z Benediktovho života, keď prišiel do kláštora žobrák, ktorý žiadal o trochu oleja. Správca odmietol, pretože sami ho už mali málo. Keby dal túto almužnu, neostalo by už nič pre kláštor. Benedikt sa nahneval na správcovu nedôveru v Boha. Kľakol si na kolená a modlil sa. Ako sa modlil, z nádoby na olej sa ozvalo zabublanie. Mnísi fascinovaní sledovali, ako Boh naplnil nádobu tak, že sa olej až prelieval vrchom, vyrazil veko a lial sa po zemi. Svätec odišiel ku Kristovi 21. marca 547 o 9. hodine ráno stojac v modlitbe pred Bohom.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk