Naši prepodobní otcovia Jozef Hymnograf a Juraj z Meley – 4. apríl
Prepodobný Jozef Hymnograf
Svätý Jozef sa narodil na Sicílii, ako syn Plotina a matky Agafie. Od detstva mal blízky vzťah k Bohu. Bol tichý, pokorný a stále rozprával len o svätých veciach. Jeho duša sa vznášala k Bohu a k presvätej Bohorodičke, ku ktorej mal vždy srdečnú modlitbu. Keď Sicíliu napadli Saracéni, s rodinou utiekli do Pelopanesu. Len čo dovŕšil 15-ty rok života, prijal v Solúne mníšstvo a až vtedy zažila jeho duša pozemský pokoj. Začal žiť prísnym a zároveň anjelským životom. Pôstami a modlitbami prekvapoval všetkých, ba ja najstarších mníchov. Na kňaza bol vysvätený okolo roku 815.
V tom čase monastier navštívil sv. Juraj Dekapolita. Keď sa zoznámil s jeho čnosťami, vzal ho so sebou do Konštantínopola, kde sa práve vtedy rozšírila heréza a cisár Lev Vormenin mučil kresťanov hrozným spôsobom. V hlavnom meste sa usadili neďaleko Chrámu sv. Sofie a Bakcha a obaja vystupovali proti heretikom, navracali zblúdených, posilňovali slabších aj verných. Keď prenasledovanie zosilnelo, rozhodol sa sv. Juraj poslať Jozefa do Ríma k pápežovi Levovi III., aby sa postavil na obranu svätej Cirkvi. Na lodi sa však dostal do rúk heretikov, ktorí ho odvliekli na ostrov Kryt, kde mu nasadili ťažké putá a hodili ho do žalára medzi ostatných mníchov.
Jozef sa tam stal anjelom útechy a pomoci. Do sŕdc trpiacich vlieval nové sily, posilňoval ich a zapaľoval láskou k Ježišovi a tak mnohí z nich odvážne pretrpeli strašné mučenia (boli horšie ako za čias pohanov). S radosťou išli na smrť za Spasiteľa. Vo väzení bol 6 rokov, až do smrti Leva Vormenina. Ústne podanie však hovorí, že raz v noci sa sv. Jozefovi zjavil sv. Mikuláš Divotvorca a povedal mu, že mučiteľ zomrel. Potom ho zázračným spôsobom vyviedol zo žalára a preniesol do Konštantínopola. Žiak sa ponáhľal k svojmu učiteľovi sv. Jurajovi, ale ten už nežil. Jozef sa usadil pri chráme sv. Jána Zlatoústeho, no začali sa k nemu hrnúť žiaci, preto Jozef postavil monastier a Chrám sv. apoštola Bartolomeja, ktorého pozostatky uložil v chráme.
Boh obdaril sv. Jozefa darom skladať krásne piesne, ale Boží sluha sa bál zapisovať ich. Raz v predvečer sviatku sv. Bartolomeja, sa mu zjavil ten istý apoštol, položil mu do rúk Sväté evanjelium a povedal mu, aby sa nebál skladať piesne. Jozef nám zanechal viac ako 300 kánonov, nádherných piesní na slávu presvätej Bohorodičky a Božích svätých. Preto ho voláme „Hymnograf“, teda „Spevák“.
Svätá Cirkev však nežila dlho v pokoji. Za cisára Teofila sa znovu obnovilo ikonoborectvo, a tak musel Jozef znovu odísť do vyhnanstva do Chersonu, kde bol do smrti cisára. Potom sa vrátil späť do svojho monastiera, čo však netrvalo dlho – v roku 857 bol poslaný do vyhnanstva, lebo vystúpili proti bezbožnému kniežaťu a proti bratovi cisárovnej Teodory, Bardovi, ktorý opustil svoju zákonitú manželku a oženil sa s inou. Až po 10-tich rokoch sa vrátil na slobodu. Vo veľkej zbožnosti a svätosti, plný viery a nádeje v Boha, predpovedal svoju smrť. Zosnul vo Veľký štvrtok v roku 883, keď mal viac ako 100 rokov. Presvätá Panna a svätí, ktorých preslávil svojimi kánonmi, prijali a priviedli jeho dušu k prestolu Spasiteľa, Ježiša Krista, Stvoriteľa a nášho Vykupiteľa.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
