Svätý apoštol a evanjelista Ján Teológ; Prepodobná Miriam Terézia Demjanovičová; Náš prepodobný otec Arsenios Veľký – 8. máj
Apoštol a evanjelista Ján
Ján pochádzal z Galiley a vyrastal v rodine rybára Zebedeja a Salome. Bol bratom apoštola Jakuba. Obaja nasledovali remeslo svojho otca a stali sa rybármi. Od rodičov sa naučil úcte k Bohu. Skôr ako sa Ján stal učeníkom Pána, bol učeníkom Jána Krstiteľa. Pri Jánovi Krstiteľovi spoznal Ježiša. Keď ho Kristus povolal, aby sa stal jeho učeníkom, bez váhania zanechal svojho otca i rybárske siete a s láskou, a oddanosťou ho nasledoval.
Ježiš Kristus veľmi miloval Jána a vážil si ho. Na tajomnej večeri sa Ján opýtal svojho Učiteľa: „Kto ťa to zradí?“ Spolu s Petrom nasledoval Pána na nádvorie pred židovskú veľradu. S niekoľkými zbožnými ženami stál pod krížom Spasiteľa a vtedy mu Bohočlovek Ježiš zveril svoju matku slovami: „Hľa, tvoja matka.“ A jej vzápätí povedal: „Hľa, tvoj syn.“ Od tejto chvíle sa o ňu Ján staral ako dobrý syn. A po zmŕtvychvstaní bol prvý z učeníkov, ktorý prišiel do prázdneho hrobu na Golgote. Vo všetkých týchto situáciách sa Ján ukázal ako učeník lásky.
Po zostúpení Svätého Ducha začal Ján s odvahou kázať o Kristovi. Spolu s apoštolom Petrom hlásali Evanjelium v Samárii. Za svoju veľkú horlivosť a starostlivosť o prvotnú Cirkev bol nazvaný stĺpom Cirkvi. Neskôr kázal Evanjelium v Malej Ázii v meste Efez. Odtiaľ ho počas prenasledovania cisára Domiciána poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos, kde od Boha dostal zjavenie, ktoré zapísal do knihy Zjavenia – Apokalypsa. Je to posledná kniha Svätého písma. Po smrti cisára Domiciána sa Ján vrátil do Efezu, kde žil ešte niekoľko rokov.
Keď bol Ján už veľmi starý a nevládal chodiť bez pomoci svojich učeníkov, ani nemohol učiť ľudí, stále opakoval: „Deti moje, milujte sa navzájom“ a dodával: „Toto je prikázanie nášho Pána a je postačujúce, keď budete takto konať.“ Pre kresťanov je príkladom lásky. Cirkev ho nazvala Teológom za jeho správne učenie o Božom Synovi. Apoštol a evanjelista Ján Teológ zomrel v roku 101 vo vysokom veku.
I keď pamiatku jeho odchodu do večnosti si pripomíname 26. septembra, dnes si pripomíname zázrak, ktorý sa stal na jeho hrobe. Keď mal Ján viac ako 100 rokov, zobral sedem svojich učeníkov, vyšiel z Efezu a učeníkom nariadil, aby vykopali hrob v tvare kríža. Potom starec zišiel do toho hrobu živý a bol pochovaný. Keď neskôr veriaci otvorili Jánov hrob, telo v ňom nenašli. A každý rok 8. mája sa dvíhal z jeho hrobu akýsi prach, od ktorého sa chorí uzdravovali z rôznych chorôb.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Prepodobná Miriam Terézia
Miriam Terézia Demjanovičová sa narodila 26. marca 1 901 v meste Bayonne v USA ako najmladšia zo siedmich detí v rodine slovenských gréckokatolíkov Alexandera Demjanoviča a Johanny rodenej Suchej, pôvodom z Bardejova. Príklad zbožných rodičov posilňoval dušu dievčatka, ktoré už odmala dostalo milosť chápania významu toho, čo znamená vždy konať Božiu vôľu. Silne pociťovala prítomnosť a osobitnú ochranu svojho anjela strážneho, ktorý jej často pomáhal tam, kde mala nedostatky. Takže zatiaľ čo jej život prebiehal zdanlivo bežným spôsobom, už odmala zakúšala osobitné privilégiá bežné pre mnohých veľkých mystikov.
Do Kongregácie milosrdných sestier sv. Alžbety vstúpila v roku 1 925 po získaní vysokoškolského diplomu v odbore humanistiky s vynikajúcimi výsledkami. Už ako postulantka a novicka sa Miriam Terézia vyznačovala intenzívnou spiritualitou založenou na mystickej skúsenosti, a to až do tej miery, že ju nazývajú „americkou svätou Terezkou“. V noviciáte bola vzorom čností, a to najmä poslušnosti. Vyznačovala sa nezvyčajnou vľúdnosťou, ktorá nerobila rozdiely medzi ľuďmi.
Vždy bola pripravená odpustiť, chválila dobro vykonané druhými, hovorila často o čnostiach. Bola dokonalá a hrdinská v bežnom kláštornom živote. Radosť, akú mala Miriam Terézia zo života v reholi dokumentujú slová, ktoré napísala svojej predstavenej: „Teraz už čas pre mňa neexistuje, keďže už žijem vo večnosti.“ V roku 1 926 ju jej duchovný sprievodca požiadal o napísanie súboru meditácií o duchovnom živote pre ostatné novicky. Týchto dokopy 26 spisov bolo po jej smrti publikovaných v knihe Väčšia dokonalosť.
V januári 1 927 bola hospitalizovaná pre vyčerpanie. O niekoľko mesiacov neskôr bola operovaná na zápal slepého čreva. Po náhlom zápale pobrušnice zosnula 8. mája spomínaného roku, vo svojich 26 rokoch. Utrpenie prijala s úsmevom na perách. Po jej smrti sa povesť o jej svätosti rozšírila nielen medzi rehoľnými sestrami, ale aj medzi laikmi, ktorým sa na jej príhovor dostalo veľké množstvo milostí. Za blahoslavenú bola vyhlásená 4. októbra 2014 po tom, čo na jej príhovor obdržal istý muž úplné uzdravenie očí.
V sestre Miriam Terézii sa spája skúsenosť Cirkvi východu a západu. Ona sama bola pokrstená a súčasne prijala aj prvé sväté prijímanie a sväté tajomstvo myropomazania podľa byzantského obradu Gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej patrili jej rodičia. Nezmenila svoju príslušnosť ani po vstupe do Kongregácie milosrdných sestier sv. Alžbety, ktoré patria k Cirkvi latinského obradu.
xxxxxxxxxxxxxxxxxx
Prepodobný otec Arsenios
Tento svätec sa narodil v Ríme. Bol dobre vzdelávaný vo svetských vedách a filozofii, no aj v duchovnej múdrosti. Zanechajúc všetku svetskú márnosť, odovzdal sa do služby Cirkvi a bol diakonom veľkého chrámu v Ríme. Neženatý, utiahnutý, mlčanlivý, modlitebný Arsenios si zaumienil takto prežiť celý svoj život. Ale Božia prozreteľnosť nasmerovala jeho životnú cestu inak.
Cisár Teodosios si ho vybral za vychovávateľa a učiteľa svojich synov Arkádia a Honoria, a ustanovil ho za senátora zahrnúc ho veľkým bohatstvom, úctou a prepychom. Ale všetko toto Arseniovo srdce viac stiesňovalo, než by ho uspokojovalo. Raz sa stalo, že cisárov syn Arkádios urobil nejakú chybu a Arsenios ho za to potrestal. Urazený Arkádios vymyslel svojmu učiteľovi ťažkú pomstu. Arsenios sa o nej dozvedel, prezliekol sa do žobráckych šiat, odišiel na morský breh, nasadol na loď a odplával do Egypta. Tam sa stal učeníkom slávneho Jána Kolova a oddal sa askéze.
Už za života sa považoval za mŕtveho. Keď mu raz niekto oznámil, že mu jeden bohatý príbuzný zomrel a zanechal mu všetok svoj majetok, on odpovedal: „Ale veď ja som zomrel ešte pred ním, ako teda môžem byť jeho dedičom?“ Utiahnutý v pustovni ako v hrobke po celý čas plietol koše z palmového lístia a v noci sa modlil k Bohu. Vyhýbal sa ľuďom a každému rozhovoru s nimi. Iba vo sviatočné dni vychádzal zo svojho mníšskeho obydlia a prichádzal do chrámu Prijímať Kristovo telo a krv. Ako pustovník strávil 55 rokov a po celý ten čas bol vzorom mníchom a slávou mníšstva všeobecne. Dožil sa sto rokov a pokojne zosnul v roku 448 po dlhom úsilí a dobrovoľne na seba naloženom mučeníctve. Presídlil sa do kráľovstva Krista, ktorého miloval celým svojim srdcom a celou svojou dušou.
Zdroj: pravoslavnekrestanstvo.sk
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: tkkbs
Zdroj: zivotopisysvatych.sk
