Dve cesty, jeden cieľ
Týmto názvom by som chcel vysvetliť niektoré skutočnosti, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť úctu k Ježišovi Kristovi – Čelovikoľubcovi, alebo – ako je to zaužívané medzi ľudom – k Božskému Srdcu, keďže tento kult je v júni výraznejší.
Sv. evanjelista Ján píše: „Boh je láska.“ Jeho láska k nám sa prejavuje mnohorakým spôsobom, no najvýraznejšie sa prejavila vtedy, keď dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). Celý kresťanský svet, vedomý si tejto lásky, chce na ňu odpovedať tiež láskou, preto sa aj cirkev vo svojom kulte usiluje osláviť Božiu lásku spôsobom, ktorý zodpovedá mentalite Božieho ľudu. Kresťanský svet dýcha „dvoma pľúcami“, premýšľa dvoma mentalitami, čo navonok aj vyjadruje spôsobom, ktorý zodpovedá jeho mysleniu. Presne tak je to aj s úctou o ktorej tu hovoríme.
Božia láska k nám sa naplno prejavila v osobe Ježiša Krista. Môžeme si všimnúť, že západná tradícia v oslave tejto lásky kladie väčší dôraz na Ježišovo človečenstvo. Chce poukázať na ľudský rozmer jeho lásky, ktorá je bolestne dotknutá tým, že necíti takú istú odozvu zo strany ľudí. „Pozri – vraví Ježiš Márii Margite Alacoque – srdce, ktoré tak veľmi ľudí milovalo, že sa pre nich úplne vyčerpalo, ale zakúša iba chlad a nevďak.“ Azda ani jeden aspekt z Ježišovho života nie je tak vyzdvihovaný ako jeho utrpenie a veriaci sú pozývaní, aby o Pánovom utrpení nielen rozjímali, ale aby sa s ním aj duchovne spájali. Preto sa v súvislosti s úctou k Božskému Srdcu hovorí o praktizovaní tzv. sv. hodiny, kde je v centre práve rozjímanie o Pánovom utrpení, odporúča sa konať zmierne obety a odprosujúce modlitby. V obľube sú pobožnosti ku Kristovým ranám, ku Kristovej krvi atď. V západnej tradícii nájdeme nemálo mystikov, ktorí priam až fyzicky na svojom tele prežívali Kristovo utrpenie. Spomeňme sv. Bernarda, sv. Brigitu a tiež aj tých, ktorým Pán doprial nosiť na tele znaky jeho utrpenia počnúc sv. Františkom.
Všetky tieto veci by sme ťažko hľadali u kresťanov s mentalitou Východu, a to preto, lebo kresťanský Východ kladie väčší dôraz na Ježišovo Božstvo. Na Východe nenájdeme zobrazeného Krista celého strýzneného a zakrvaveného, lebo východní kresťania vnímajú jeho utrpenie vo svetle vzkriesenia. Stačí spomenúť nám veľmi dobre známy spev: Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme. Namiesto drastického zobrazovania fyzických múk Východ miluje ikonu Pánovho krstu v Jordáne, ikonu premenia na Tábore, keďže tam sa nám vo svojej láske k ľudstvu zjavila celá Trojica so svojím božstvom. Ježiš je predovšetkým víťaz nad smrťou a hriechom. Urobil tak z nesmiernej lásky k nám, za čo ho oslavujeme ako Čelovikoľubca, ktorého láska je bez konca.
Marko Durlák
