Svätá prepodobná mučenica Febrónia – 25. jún
Svätá mučenica Febrónia
Jej meno má latinský pôvod a znamená „umelkyňa“. Bola dcérou senátora Prosfora z Ríma. Žila za čias cisára Diokleciána v sýrskom meste Sibapolis alebo Nisibis. Túžila sa Bohu zasvätiť v panenstve a preto prijala mníšstvo na východe v asýrskej krajine, v monastieri, kde bola igumenou (teda predstavenou) jej teta Bryene.
V kláštornom spoločenstve žila spolu s ďalšími 50-timi pannami. Ich predstavená ich viedla k láske k Ježišovi a k odriekaniu. Hoci mala len 20 rokov, vážili si ju aj v monastieri a aj v meste kvôli veľkej miernosti, múdrosti a zdržanlivosti. V tomto monastieri zachovávali pravidlo, aby sa každý piatok trávil len v modlitbách a čítaní posvätných kníh, bez akejkoľvek inej práce. Bryene určila Febrónii, aby sestrám čítala posvätné knihy a to stojac schovaná za závesom.
Syn istého veľmoža menom Lysimachus sa túžil s Febróniou oženiť. Ale keďže ho cisár Dioklecián podozrieval z tajného kresťanstva, poslal ho na Východ s jeho strýkom Selenom, aby chytal a zabíjal kresťanov. Selenus bol surový ako zver a všade bez ľútosti hubil kresťanov. Lysimachus naopak – kde len mohol kresťanov bránil a ukrýval ich pred svojim zverským strýkom.
Keď Selenus došiel do mesta Sibapolis, neďaleko bol ženský monastier, kde žila aj Febrónia. Keď sa Selenus dopočul o Febrónii, nariadil, aby mu ju predviedli. A keďže sa svätá panna nechcela vzdať Krista a súhlasiť s manželstvom so smrteľným človekom, a pretože odmietla priniesť pohanskú obetu, nariadil, aby ju bičovali, vybili jej zuby, odsekli ruky, prsia, nohy a nakoniec aby ju rozsekali mečom. Avšak mučiteľa v ten istý deň postihol strašný Boží trest: vošiel doňho diabol a uchvátila ho smrteľná úzkosť, v ktorej udrel hlavou do mramorového stĺpu a padol mŕtvy.
Lysimachus nariadil, aby Febróniino telo zobrali a odniesli do monastiera, kde bolo s úctou pochované a on sa dal spolu s mnohými inými vojakmi pokrstiť. Pri ostatkoch sv. Febrónie sa udialo mnoho zázrakov a ona sa v deň svojho sviatku zjavovala a stála na svojom zvyčajnom mieste medzi sestrami, a všetky sestry na ňu hľadeli s bázňou a radosťou. Dôstojne trpiac sa svätá presídlila do večnej blaženosti v roku 304 alebo 310. V meste dal miestny biskup vystavať chrám, ktorý nosí jej meno. V roku 363, po vpáde Peržanov, boli jej ostatky prenesené do Konštantínopola, do chrámu svätého Jána Krstiteľa. Tam už boli uložené pozostatky Lybe, Leonis a Eutrópie – mučeníc zo Sibapolisu. Na ikonách sa mučenica zvykne znázorňovať s korunou a mečom.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
