Anjelom prikázal o tebe
Ak si prejdeme patrocíniá našich chrámov, zistíme, že po Bohorodičke a jej najuctievanejších sviatkoch (Zosnutie a Pokrov) vedie sv. archanjel Michal. Prečo asi?
Je pravdou, že väčšina našich cerkví je zasvätená jesenným sviatkom. Sviatok sv. archanjela Michala a beztelesných mocností patrí k nim. Dôvod môže byť praktický. Naši predkovia, ktorí sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka, už pozberali úrodu, ovce a dobytok zahnali do košiara a maštalí. Teraz bol čas na odpočinok po dlhej námahe, bol dôvod i oslavovať.
Ale prečo práve archanjelovi Michalovi patrí prvenstvo medzi svätými a je patrónom toľkých farností? Vidím tu i duchovný dôvod. Myslím, že naši predkovia boli oveľa citlivejší na pôsobenie zla vo svete ako my dnes. Dnešná doba so svojím technickým pokrokom, ktorý sa ženie dopredu rýchlym tempom, urobila z nás ľudí sebavedomých, ambicióznych, ktorí si stále potrebujú niečo dokazovať.
Človek minulosti bol skromnejší nielen v materiálnom ohľade, ale aj v rovine duchovnej. Vedel, že je obmedzený a že bez Božieho požehnania sú jeho námahy daromné. Spomeňme si na predchádzajúce generácie, ako často používali v reči spojenie typu: Ak Pán Boh dá, pôjdem tam a tam; Ak Pán požehná, urobím to a to; Ak to bude Božia vôľa…atď.
Nemyslím, žeby to hovorili iba ako frázy. Veď „z plnosti srdca hovoria ústa.“ Koľkí z nás dnes takto hovoria? Ak si bol človek minulosti uvedomoval, že potrebuje dôverovať Bohu a spoliehať sa na neho, rovnako si bol vedomý aj toho, že je tu ešte niekto, kto chce jeho dôveru v Boha narušiť, niekto, kto sa Bohu mieša do remesla, diabol, čo môže škodiť priamo, ale má na zemi aj mnohých ľudských spriaznencov.
Pustiť sa do boja so silnejším súperom nedáva veľké vyhliadky na víťazstvo. Je treba mať dobrého spojenca. Kto iný by bol vhodnejší ak nie archanjel Michal s jeho vojskom? Veď či nehovorí Dávid v žalme 90 (91): „svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň“?
K mojim pekným skúsenostiam z pastorácie na Podkarpatskej Rusi patrí aj to, že tam ľudia vraveli napr. toto: Každý gréckokatolík by mal vedieť naspamäť dva žalmy: Pomíluj mja Bože (kajúci, 50-ty žalm ako výraz pokánia) a Živyj v pómošči Vyšňaho (už spomínaný 90-ty žalm ako modlitba dôvery v Boha a prosba o ochranu pred Zlým).
Práve tento žalm nosia vybitý na svojom opasku východní mnísi a vedia prečo. Veď mníšsky a vôbec duchovný život je ustavičným zápasom ako píše aj Pavol: „Nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach“ (Ef 6,12).
Preto to veľké priateľstvo so sv. Michalom, ktoré ani dnes nie je na zahodenie. Čo poviete?
Marko Durlák
