Náš otec svätý Andrej Jeruzalemčan, krétsky arcibiskup, Prepodobná Marta, matka svätého Simeona z Obdivuhodného vrchu – 4.júl

Krétsky arcibiskup Andrej

Andrej sa narodil okolo roku 660 v Damasku kresťanským rodičom Jurajovi a Gregórii. Do svojich siedmich rokov bol nemý. Keď ho však rodičia priviedli do chrámu na Prijímanie Tela a Krvi Krista, začal hovoriť. Odvtedy začal chlapec horlivo študovať Sväté písmo a získal dôkladné vzdelanie.

V 15-tich rokoch poprosil rodičov, aby ho zasvätili Bohu. Rodičia ho vzali do Jeruzalema a zasvätili ho pri Kristovom hrobe, kde ho prijal patriarcha Teodor. Po vysvätení mladého Andreja za čteca a potom za subdiakona sa patriarcha postaral o to, aby sa pod jeho duchovným vedením zdokonalil v cnostiach. Preto prijal mníšsky postrih v kláštore sv. Sávu Posvätného.

Nasledujúcich 10 rokov žil v kláštore, kde svojím prísnym životom, praktizovaním cností a rozumom prevyšoval starších mníchov a stal sa príkladom pre všetkých. Počas pobytu v kláštore zložil kánony, ktoré sa spievajú počas utierní. Jeho majstrovským dielom je Veľký kajúci kánon – najdlhší kánon, aký bol kedy zložený (pozostáva z 250-tich spevov). Chronologicky prechádza Starým a Novým zákonom, pričom uvádza príklady pokánia hriešnej duše a pokorného návratu k Bohu.

Keď sa v Kristovej Cirkvi začala rozpínať heréza monoteletizmu, ktorá učila, že Ježiš nemal ľudskú vôľu, iba vôľu božskú, zišiel sa v roku 681 do Konštantínopolu Šiesty všeobecný koncil. Na sneme Andrej preukázal svoju výrečnosť, horlivosť za vieru a neobyčajný úsudok. Takto pomohol, aby sa utvrdila pravá viera. Po koncile zostal v Konštantínopole, kde mu bolo zverené opatrovanie a riadenie sirotinca a hospicu. Zaoberal sa kŕmením a starostlivosťou o siroty a chudobných. Vo svojich povinnostiach si získal veľkú úctu, a tak ho niekedy v rokoch 700 – 710 povýšili na arcibiskupa v Gortyne na ostrove Kréta.

Po príchode na Krétu svätec neúnavne pásol svoje stádo. Napomínal aj svojich kňazov, pričom kňaza prirovnal k zrkadlu, ktoré má odrážať to najdôležitejšie – lúče božského svetla na ľud. Obnovil tiež zničené chrámy a vybudoval hospice. Povzbudzoval, poučoval a podnecoval všetkých, aby bojovali za svoju spásu tým, že budú utekať pred svetskými pokušeniami, zachovávať Božie prikázania a prejavovať lásku voči všetkým. V tomto bol vrcholným príkladom, lebo posilňoval chorých, utešoval zarmútených, občerstvoval slabých, zastával sa vdov a sirôt, pomáhal chudobným, sýtil hladných a prikrýval nahých. Boh mu daroval dokonca milosť konať viaceré zázraky.

Podľa zovňajška bol taký, že hľadiac do jeho tváre a počúvajúc jeho medonosné slová, každý sa nadchýnal a napravoval. Svätec pokojne zosnul v Mityléne, no rok zostáva nejasný. Cirkevní historici uvádzajú roky 712 alebo 726, či 740. Jeho ostatky boli neskôr prenesené do Konštantínopolu. Bol tiež obhajcom úcty k ikonám, ako to dokazuje aj fragment z jeho diela s názvom O úcte k svätým obrazom.

Prepodobná Marta

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „starostlivá“. Táto svätá žena pochádzala z Antiochie, celou svojou dušou bola zasvätená viere a ani neuvažovala o manželstve. Keď ju rodičia zasnúbili s akýmsi mládencom Jánom, rozhodla sa, že opustí rodičovský dom a odíde od ľudí. Ale zjavil sa jej sv. Ján Predchodca a poradil jej, aby rodičom vyhovela a vydala sa, čo ona aj urobila. No jej manžel Ján krátko po svadbe zomrel. Z tohto manželstva sa narodil výnimočný svätec Simeon z vrchu, ktorý sa volá Obdivuhodný.

Táto spravodlivá vdova venovala všetky svoje sily výchove syna. Bola pre neho príkladom vysokých kresťanských postojov: často chodila do Božích chrámov, pri bohoslužbách v chráme si nikdy nesadala, pozorne a úctivo sa zúčastňovala na bohoslužbách, často prijímala sviatosti. Spravodlivá Marta každý večer o polnoci vstávala k modlitbe, ktorú konala so srdečnou vrúcnosťou a slzami. Zvlášť si uctievala svätého Jána Krstiteľa, ktorý bol jej patrónom a často sa jej zjavoval vo videniach. Ctihodná Marta bola milosrdná k chudobným, živila ich a obliekala, navštevovala nemocnice, slúžila chorým a pochovávala mŕtvych. Svätica bola tiež poctená videním raja a sama Prečistá Panna jej ukázala nebeské príbytky pripravené pre spravodlivých.

Ctihodná Marta bola mlčanlivá – nikto ju nepočul hovoriť klamlivé alebo prázdne slová, nikto ju nevidel nahnevanú, hádajúcu sa s niekým alebo smutnú. Bola vzorom čistého, zbožného života a svojím príkladom viedla mnohých na ceste spásy. Keď sa jej syn, svätý Simeon, stal známym askétom, navštevovala ho a povzbudzovala ho, aby sa nevyvyšoval svojimi asketickými skutkami, ale aby všetko pripisoval pôsobeniu Božej milosti.

Pred blížiacou sa smrťou videla množstvo anjelov so sviečkami v rukách, ktorí jej hovorili, že ku nej prídu o rok. Keď sa to dozvedela, ešte s väčším úsilím sa oddala modlitbe a dobrým skutkom. Pokojne zosnula v roku 551 a bola pochovaná pri stĺpe svojho syna Simeona. Po smrti sa viackrát zjavila ľuďom kvôli poučeniu a kvôli uzdraveniu chorých.

Ako významné bolo zaznamenané jedno jej zjavenie predstavenému Simeonovho monastiera. Po pohrebe svätej Marty položil igumen lampadu, teda olejovú lampa používanú v chráme a pri modlitbe, na jej hrob s tým, aby sa nikdy nezhášala. No po nejakom čase ľudia zleniveli, nestarali sa o ňu a lampada zhasla. Vtedy igumen ochorel, zjavila sa mu svätá a povedala: „Prečo nezapaľujete lampadu na mojom hrobe? Vedzte, že ja nepotrebujem svetlo z vašich sviec, lebo som bola hodná večného nebeského svetla pri Bohu; je to však potrebné kvôli vám. Lebo keď svetlo na mojom hrobe rozsvietite, podnecujete ma, aby som sa za vás modlila k Pánovi.“ Z toho je jasné, že cieľom našej úcty k svätým je, aby sa oni, ako dôstojnejší, modlili k Bohu za nás a za našu spásu.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.                  Zdroj: johnsanidopoulos.com    

Zdroj: casoslov.sk                                                             Zdroj: azbyka.ru