Náš prepodobný otec Atanáz Atoský, Náš prepodobný otec Sisoés Veľký – 6. júl

Prepodobný Atanáz Atoský

Narodil sa v Trapezunte bohabojným rodičom, ktorí mu dali meno Abrahám. Skoro zostal sirotou, ale Božou prozreteľnosťou ho nejaký vojvodca zobral, doviedol do Konštantínopola a dal ho tam na štúdiá. Kvôli svojej miernosti a pokore bol obľúbený u všetkých svojich vrstovníkov. Pri detských hrách si deti vyberali jedného za kráľa, iného za vojvodcu, a jeho za igumena. Ako nejaká predpoveď! Keď Abrahám doštudoval, odišiel do Maleinskej pustatiny neďaleko Hory Atos, kde sa oddal duchovným zápasom ako učeník vtedy známeho Michala Maleina a prijal nové meno Atanáz. Želajúc si ešte väčšiu askézu, presídlil sa na Horu Atos do mlčanlivosti.

Ale začali sa okolo neho zhromažďovať mnohí záujemcovia o asketický život, takže bol nútený začať stavať svoju slávnu Lavru (teda významný monastier). Veľmi mu v tom pomohli byzantskí cisári, najprv Nikefor Foka, ktorý aj sám mal v pláne utiahnuť sa a prijať mníšstvo. Na Atanáza prichádzali mnohopočetné pokušenia od démonov aj od ľudí, ale on ako chrabrý Kristov vojak všetkému odolával a porážal svojou nesmiernou miernosťou a neustálou modlitbou k živému Bohu. Plný Božej milosti bol hodný vidieť Presvätú Bohorodičku.

Keď raz nastal hlad v Atanázovej lavre, rozišli sa všetci bratia, kde kto mohol. Aj smutný Atanáz hľadal iné miesto. No jedna žena, ktorú stretol cestou sa ho opýtala: „Kam ideš?“ Atanáz bol udivený, pretože uvidel ženu na Hore Atos, kde ženám nie je povolený vstup, preto sa jej opýtal: „Kto si?“ Ona odpovedala: „Ja som tá, ktorej si zasvätil svoj monastier. Ja som Matka tvojho Pána.“ Vtedy Atanáz, naplnený pokorou odpovedal: „Bojím sa ti uveriť, lebo aj démon sa môže premeniť na svetlého anjela. Čím ma presvedčíš o pravdivosti tvojich slov?“ Vtedy mu Svätá Bohorodička povedala: „Udri svojou palicou do tohto kameňa a spoznáš kto som ja, čo s tebou hovorím. Vedz len, že ja navždy zostávam ikonomisou, teda igumenkou tvojej lavry.“

Atanáz udrel palicou po skale; vtom sa skala rozpukla ako od hromu a z roztrieštenej skaly vystriekol prúd vody. Vystrašený sa obrátil, aby sa poklonil Svätej Panne, ale ona už zmizla. Vrátil sa do svojej lavry a na svoje ešte väčšie začudovanie našiel všetky sýpky preplnené žitom. Hľa, toto sú zopakované veľké zázraky, ktorými sa potvrdzujú staré zázraky Mojžiša

V práci a modlitbe Atanáz prevyšoval svojich bratov a všetkých ich miloval láskou duchovného otca a pastiera. Jeho smrť prišla znenazdajky. Raz so šiestimi mníchmi vyšiel nad jeden novopostavený pritvor chrámu, aby si prezreli múr, ktorý práve stavali, ale múr sa zrútil a všetkých ich zavalil. Takto zosnul tento veľký svietnik mníšstva v roku 980. Po smrti sa viackrát zjavoval svojim spolubratom, buď aby ich potešil alebo napomenul.

Prepodobný Sisoés Veľký

Narodil sa v Egypte a bol učeníkom sv. Antona. Po smrti svojho učiteľa sa Sisoés usídlil na opustenej hore, zvanej Antonova. Ťažkým bojom nad sebou samým tak skrotol, že bol mierny a bez zloby ako baránok. Preto mu Boh dal veľkú milosť, že mohol uzdravovať chorých, vyháňať nečistých duchov a kriesiť mŕtvych. Sisoés v púšti pozdvihol svoju telesnosť k nebeským výšinám. Strávil tam 60 rokov a bol sťa prameň živej múdrosti pre všetkých mníchov a laikov, ktorí k nemu prichádzali po radu.

Keď svätec ležal na smrteľnej posteli, tvár sa mu rozžiarila ako slnko. Mnísi stáli okolo neho a čudovali sa tomu javu. Vtedy sa sv. Sisoés zahľadel a povedal: „Hľa, abba Anton prišiel!“ Trochu sa odmlčal a potom znova riekol: „Hľa, proroci prišli!“ Vtom sa jeho tvár ešte viac rozžiarila a on povedal: „Hľa, apoštoli prišli!“ Potom povedal: „Hľa, prišli anjeli, aby zobrali moju dušu!“ Nakoniec sa mu tvár rozžiarila ako slnko a všetci boli vo veľkej bázni a starec povedal: „Hľa, Pán prichádza, pozrite sa všetci. Hľa, on hovorí: ,Prineste mi vyvolenú nádobu z púšte!‘“ Potom svätec oddal svoju dušu. A hneď sa celá miestnosť naplnila prekrásnou vôňou. Zosnul v hlbokej starobe v roku 429.

Je zachytených veľa poučných slov tohto svätca. Raz učil mníchov: „Akékoľvek pokušenie by sa človeku prihodilo, je potrebné oddať sa do Božej vôle a priznať, že sa pokušenie udialo kvôli jeho hriechom. A keď sa udeje niečo dobré, treba hovoriť, že sa to udialo podľa Božej prozreteľnosti.“

Jeden mních sa opýtal starca Sisoa: „Ako dosiahnem pokoru?“ Svätec odpovedal: „Ak sa niekto vycvičí v tom, že bude považovať každého človeka za lepšieho ako je on sám, tým získa pokoru.“

Istý Amon sa raz sťažoval Sisoovi, že si nedokáže zapamätať prečítané múdre poučenia, aby ich mohol zopakovať pri rozhovoroch s ľuďmi. Svätec mu odpovedal: „To nie je nutné. Nutné je získať čistotu mysle a hovoriť z tej čistoty s nádejou na Boha.“

Istý brat, ktorému iný brat ublížil, prišiel za starcom Sisoom a povedal mu: „Môj brat mi ublížil a ja sa chcem pomstiť.“ Starec ho prosil a povedal: „Nie, dieťa, nechaj pomstu Bohu.“ On mu povedal: „Nebudem mať pokoj, kým sa nepomstím.“ Starec povedal: „Brat, pomodlime sa.“ Vtedy starec vstal a povedal: „Bože, už nepotrebujeme, aby si sa o nás staral, keďže si spravodlivosť získame sami.“ Keď bratia počuli tieto slová, padli starcovi k nohám a upustili od zloby.

Jedného Sisoovho žiaka pokúšal diabol a starec videl, že pokušeniu podľahol. Vtedy vstal, vystrel ruky k nebu a modlil sa za svojho žiaka: „Bože, či chceš, alebo nechceš, nenechám ťa na pokoji, kým ho neuzdravíš.“ A brat bol hneď uzdravený.

Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.                  Zdroj: johnsanidopoulos.com