Naši prepodobní otcovia Tomáš z Maley a Akakios, ktorý sa spomína v spise Rebrík – 7. júl
Prepodobný Tomáš z Meley
Storočie, v ktorom žil, nie je presne známe, hoci sa predpokladá, že to bolo v 10-tom storočí. Tento svätec bol najprv vojvodcom, preslávený chrabrosťou a bohatstvom. Po telesnej stránke bol veľmi veľký a naháňal strach svojim nepriateľom. Zúčastnil sa mnohých bitiek a priniesol svojim krajanom víťazstvo, za čo si získal slávu a úctu.
Ale potom si zamiloval Krista viac ako svet a všetko zanechal. Snažil sa podobať Kristovi, svojmu Pánovi, kvôli čomu sa rozhodol pre chudobu a vychovával sa v pokore. Preto s veľkou túžbou navštívil mníchov, bohumilých askétov známych svojím pôstnym životom, ktorí žili v rôznych kláštoroch a prosil ich o usmernenie v duchovnom živote.
Tak prijal mníšstvo a oddal sa duchovným zápasom o pozdvihnutie duše k Bohu. Svojím životom a horlivosťou napodobňoval proroka Eliáša. Po niekoľkých rokoch Tomáš dostal požehnanie pre osamelý život v púšti. Tu sa udial zázrak – svätý prorok Eliáš ho v noci sprevádzal ohnivým stĺpom, až ho priviedol na horu zvanú Melea, v Grécku, neďaleko Hory Atos.
Tu žil sám a osamotený, len s Bohom. Ako predtým, keď žil vo svete, porazil viditeľných nepriateľov, tak aj teraz, vzdialený od sveta, prebývajúci na púšti, svojou neprestajnou modlitbou akoby ostrým mečom zasiahol a zahnal neviditeľné hordy zlých duchov. Toto spôsobilo, že sa stal svetlom, ktoré porazilo temnotu hriechu. Hoci sa pred svetom schovával, jeho život a skutky nemohli zostať skryté pred okolím. Splnili sa na ňom slová Pána Ježiša: „Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.“ Začali sa k nemu teda hrnúť ľudia hľadajúci duchovné vedenie a dokonca aj tí, ktorí trpeli chorobami, keďže dostal od Boha milosť uzdravovať každú bolesť a každé trápene.
Z Božej milosti vyháňal démonov, slepým dával zrak, spôsoboval, že vytryskovali pramene vody na miestach, kde vody nebolo a keď sa modlil, vyzeral ako ohnivý stĺp. Keď predstúpil pred Boha, jeho ostatky naďalej pomáhali všetkým, ktorí sa k nim s vierou utiekali. Veriaci ľudia dostávali neobyčajne rýchle uzdravenia z najrôznejších neduhov a dokonca aj z nevyliečiteľných chorôb, ako aj z posadnutosti démonmi – a to vďaka modlitbám svätca i vďaka milosti Krista, nášho Boha. Svätý Tomáš z Meley uzdravuje dokonca aj v dnešných časoch. Jeden z posledných zázrakov tohto svätca je z Maroka z roku 1991, keď sa po vypití niekoľkých kvapiek vody z prameňa vytekajúceho pri chráme tohto svätca uzdravil chlapec, ktorý nemohol jesť a piť, a z rán na nohách a chrbte mu vytekal hnis.
Prepodobný Akakios Sinajský
Svätý Ján Klimak je neznámeho pôvodu. Mníšstvo prijal vo veku 20 rokov a posledné štyri roky svojho života strávil ako igumen sinajského kláštora. Zostavil dielo s názvom Nebeský rebrík, ktoré hovorí o duchovnom výstupe človeka k Bohu. V tomto diele opisuje príbeh istého mnícha menom Akakios.
Príbeh hovorí. Bol jeden mních-starec, veľmi lenivý a zlej povahy. Hovorím to nie preto, aby som ho odsúdil, ale preto, aby som ukázal trpezlivosť svätého Akakia, jeho mladého žiaka. Akakios bol jednoduchej povahy a čistej mysle. Každý deň ho starec častoval nie len urážkami a pohŕdaním, ale i ranami. Jeho trpezlivosť však nebola nerozumná. Keď Akakia denne vídaval Ján Sabaités, ako sa nesmierne trápi sťa nejaký otrok, vždy ho oslovil: „Ako sa darí, brat Akakios? Ako sa dnes máš?“ Akakios hneď ukázal modrinu na oku, pohmoždený krk alebo ranu na hlave. Ján mu odpovedal: „Bude dobre, bude dobre, vydrž a budeš odmenený!“
Keď takto strávil u toho nemilosrdného starca deväť rokov, odišiel k Pánovi. Päť dní potom, čo bol Akakios pochovaný, odišiel jeho tvrdý učiteľ k jednému veľkému mníchovi a povedal mu: „Otče, brat Akakios zomrel!“ Keď to mních počul, povedal mu: „Počúvaj, ja tomu neverím!“ On na to: „Poď a uvidíš.“ Mních ihneď vstal a vyrazil s učiteľom toho blaženého Pánovho bojovníka na cintorín. I volal na neho, ktorý už žil v Božom kráľovstve, akoby na živého: „Brat Akakios, umrel si?“ A on, dobrotivý a poslušný, prejavil poslušnosť i po smrti a odpovedal: „Ako by mohol zomrieť človek, ktorý sa usiluje o poslušnosť?“
Tu sa jeho krutý učiteľ vyľakal, padol v slzách na zem a vyprosil si od predstaveného lavry mníšsku izbu blízko hrobu svojho žiaka. Tam nakoniec žil počestne a stále otcom hovoril: „Spáchal som vraždu!“ Takto poslušnosť a veľká trpezlivosť v utrpení mladého Akakia priniesla spásu nie len jemu samému, ale aj starcovi, ktorý mu spôsoboval muky. Hľa, aj samotný Stvoriteľ sveta dobrovoľne znášal muky, poslušný Otcovej vôli, a priniesol obrátenie mnohým.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: KLIMAKOS, I.: Nebeský žebřík.
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
