Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného kríža; Siedmi svätí makabejskí mučeníci, ich matka Solomona a starec Eleazar; Svätý Alfonz Mária de‘ Liguori, biskup a učiteľ Cirkvi – 1. august
Vynesenie úctyhodných driev svätého kríža
Dnes existuje viacero záznamov o dôvode vzniku sviatku. V gréckom časoslove sa nachádza zmienka o jeho pôvode takto: „Kvôli chorobám, ktoré boli v auguste veľmi časté, sa v Konštantínopole od dávnych čias zaviedol zvyk konať procesie s drevom čestného kríža po cestách a uliciach, aby sa posvätili miesta a odohnali choroby. Deň predtým (31. júla) bol Pánov kríž prenášaný z cisárskeho dvora do chrámu Božej múdrosti, kde ho vložili do oltára. Z neho bol potom vynášaný von a až do 14. augusta sa konali procesie po celom Konštantínopole, aby sa posvätila zem a vzduch, a na verejnú úctu pre ľud. Potom sa 14. augusta opäť vrátil do paláca.“
Podľa ruskej tradície bol dnešný sviatok spojený s pamiatkou pokrstenia Kyjevskej Rusi svätým kniežaťom Vladimírom, čo bolo 1. augusta v roku 988. Preto sa zvykne v ten deň konať malé svätenie vody pred liturgiou alebo po nej. Spolu so svätením vody sa posväcuje med.
Ďalšie vysvetlenie o pôvode sviatku hovorí o udalosti z polovice 12-teho storočia, keď v Grécku vládol cisár Manuel a v Rusi knieža Andrej. V tom čase žili obaja panovníci v mieri a bratskej láske. Obaja v ten istý deň vyrazili do vojen. Grécko bojovalo proti moslimom a Rus proti pohanom.
Keď knieža Andrej odchádzal do vojny, mal zvyk vziať so sebou ikonu presvätej Bohorodičky, ktorá drží v náručí Ježiša, a tiež ikonu čestného Kristovho kríža, ktorú niesli uprostred vojska dvaja kňazi. Tesne pred pochodom sa so slzami v očiach modlil ku Kristovi a Božej Matke. Vyzbrojil sa touto nepremožiteľnou zbraňou viac ako mečmi a kopijami a spoliehal sa na pomoc Najvyššieho viac ako na odvahu a početnosť svojich vojakov, keďže dobre poznal výrok kráľa Dávida: „V sile koňa nemá potechu ani záľubu v mužovi svalnatom. Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.“ (Ž 146, 10 – 11). Knieža tiež povzbudzoval svojich vojakov k modlitbe príkladom vlastných úctivých modlitieb i priamym príkazom a všetci, padnúc na kolená, sa so slzami v očiach modlili pred ikonou prečistej Bohorodičky a úctyhodného Kristovho kríža.
Keď sa všetci po bitke proti pohanom vrátili do tábora, videli, že z ikony Bohorodičky s Dieťaťom vyžaruje svetlo podobné ohnivému a lúče prežarujú celé vojsko; bolo to v prvý deň mesiaca augusta. Grécky cisár Manuel, ktorý vytiahol so svojím vojskom proti moslimom, v ten istý deň tiež videl podobný zázrak – z ikony prečistej Bohorodičky so Spasiteľom, ktorá bola uprostred vojska spolu s čestným krížom vyžarovali lúče osvetľujúce celý vojnový pluk. Obe vojská v ten deň vyhrali. V obidvoch týchto bitkách boli s armádou nosené kríže, z ktorých zažiarili nebeské lúče. Preto sa ustanovilo, aby sa 1. augusta vynášal z chrámu Božej múdrosti kríž – najprv doprostred chrámu a potom aj na ulice. Aby si ho mohol uctiť ľud, ale aj preto, aby sa pripomenula zázračná pomoc svätého kríža v minulých bitkách.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: azbyka.ru