Naši prepodobní otcovia Izák, Dalmat a Faust – 3. august
Prepodobný otec Izák
Svätý Izák má v Cirkvi aj osobitnú spomienku 30. mája. Meno Izák má hebrejský pôvod a znamená „veselý“. Dnešný svätec pochádzal zo Sýrie. Bol od mladosti askétom. Žil v čase cisára Valenciána, keď bolo veľké prenasledovanie vyznávačov Katolíckej viery zo strany árianov, ktoré podporoval aj samotný cisár. Keď sa o tomto prenasledovaní dopočul Izák, zanechal púšť a prišiel okolo roku 378 do Konštantínopolu, kde vystúpil proti hereticky naladenému cisárovi.
Práve v tom čase šiel cisár Valencián s armádou na sever proti Gótom, ktorí postupovali od Dunaja k Trácii. Izák predstúpil pred cisára a povedal mu: „Cisár, otvor chrámy pravoverným a Boh požehná tvoju cestu!“ Ale cisár si starca nevšímal a pokračoval v ceste. Na druhý deň Izák znova vybehol pred cisára a zopakoval mu svoje napomenutie a cisár ho takmer počúvol, keby mu v tom nezabránil jeho radca, stúpenec Áriovej herézy. Keď Izák vybehol pred cisára na tretí deň, chytil jeho koňa za uzdu a prosil cisára, aby dal Božej cirkvi slobodu a vyhrážal sa mu Božím trestom, keď sa sprotiví jeho prosbe.
Rozhnevaný cisár nariadil, aby starca hodili do priepasti plnej blata a tŕnia. Zjavili sa však traja anjeli a starca z priepasti vytiahli. Na štvrtý deň Izák predstúpil pred cisára a prorocky mu predpovedal strašnú smrť, keď nedá slobodu pravoverným: „Hovorím ti, cisár, povedieš vojsko proti barbarom, ale barbarov neporazíš; zutekáš pred nimi, no ty budeš zajatý a zaživa spálený.“ Tak sa všetko aj stalo.
Barbari posekali grécku armádu ako trávu a cisár utiekol so svojím radcom – árianom a skryl sa do jednej šopy. Barbari dorazili na to miesto dozvediac sa, kde sa cisár nachádza. Obkľúčili šopu, podpálili ju a cisár Valencián zhorel so svojim radcom. Potom začal panovať cisár Teodózius Veľký, ktorý sa dopočul o Izákovi a jeho splnenom proroctve. Zavolal si ho k sebe a poklonil sa mu. Keďže v Cirkvi zavládol pokoj a áriani boli vyhnaní, Izák sa chcel vrátiť do svojej púšte, ale prehovorili ho, aby zostal v Konštantínopole.
Počas jeho vlády žil dnešný svätec spočiatku v chudobnej cele pred bránami mesta. V roku 381 alebo 382 Izák založil v Konštantínopole prvý monastier. Tu sa starec do smrti oddal askéze, činiac mnohé zázraky. Toto miesto sa naplnilo mníchmi a stalo sa veľkým monastierom. Ešte za jeho života mal kláštor už okolo 100 mníchov. Pred smrťou Izák určil za igumena svojho učeníka Dalmata, podľa ktorého sa aj ten monastier neskôr nazval Dalmatský. Bohumilý starec Izák sa presídlil do večnosti okolo roku 383 alebo 396, aby sa kochal hľadením na Božiu tvár.
Prepodobní Dalmat a Faust
Meno Dalmat má albánsky pôvod a znamená „ovca“, meno Faust má latinský pôvod a znamená „priaznivý“. Svätý Dalmat bol najprv vojakom v cisárskej armáde a bol ženatý. Cisár Teodózius Veľký mal k nemu veľkú úctu. Ale pôsobením Božieho Ducha Dalmat opovrhol všetkým svetským a zanechal svoju hodnosť. Potom zanechal svoju manželku a dcéry, a vzal so sebou len svojho syna Fausta. Odišiel s ním na predmestie Konštantínopola do monastiera sv. Izáka, kde sa dali obaja postrihnúť na mníchov a dosiahli veľké výšiny cnosti.
Dalmat bol celý oddaný bohumilému životu, čomu sa starec Izák tešil. A keď sa Izák priblížil k času smrti, ustanovil Dalmata za igumena namiesto seba. Vtedy ho konštantínopolský patriarcha Attikus vysvätil za kňaza. Neskôr bol tento monastier podľa neho aj pomenovaný ako „Dalmatský“. Dalmat sa oddával pôstu. Raz v pôstnom období 40 dní nič nejedol a potom, keď sa posilnil, zostal vo vytržení a bol poctený božskými videniami tiež 40 dní, teda až do sviatku Nanebovstúpenia Pána. Práve pôstom porazil neviditeľnú démonskú moc.
Zúčastnil sa Tretieho všeobecného snemu, kde bol činným pomocníkom svätých koncilových otcov, a kde s nimi bojoval proti Nestoriovej heréze, pretože Nestor sa rúhal Božej matke a odmietol jej dať titul Bohorodička. Keď sa svätec dozvedel, že Katolíckej viere hrozí na koncile v Efeze nebezpečenstvo, vybral sa na čele igumenov, mníchov a kresťanov verných pravej viere do kráľovského paláca a pred cisárom odvážne hovoril za pravdu. Urobil to, hoci 48 rokov neopustil monastier. Neskôr sa stal archimandritom, teda predstaveným všetkých konštantinopolských monastierov. Zapáčiac sa Bohu pokojne zosnul nie menej ako 90-ročný v roku 440 a bol pochovaný vo svojom monastieri.
O živote jeho syna Fausta sa nezachovali žiadne podrobnosti. Vie sa, že napodobňoval svojho otca vo všetkom. Je známe, že podobne ako jeho otec bol veľkým askétom a z mníšskych činov vynikal najmä v pôste. Prísne dodržiaval mníšske pravidlá. Po otcovej smrti sa mních Faust stal igumenom monastiera. Po Bohumilom živote pokojne zosnul.
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
Zdroj: azbyka.ru
