Svätý apoštol Tadeáš; Svätá mučenica Bassa; Svätý Pius X., rímsky pápež – 21. august
Apoštol Tadeáš
Jeho meno má aramejský pôvod a znamená „odvážny“. Bol jeden z dvanástich apoštolov. V Novom zákone ho nájdeme pod rôznymi menami. Lukášovo evanjelium a Skutky apoštolov nazývajú dnešného svätca Júda Jakubov, Markovo evanjelium ho nazýva menom Tadeáš a Matúšovo evanjelium mu dáva meno Lebbaios, nazývaný aj Tadeáš. Jeho meno sa nachádza aj v Jánovom evanjeliu, kde je napísané Júda, nie ten Iškariotský.
Tento zmätok v menách viedol mnohých kresťanov od raných čias k zosúladeniu zoznamov tým, že Júda je jeho vlastné meno a Tadeáš prímenie. Toto je pravdepodobné vďaka skutočnosti, že „Tadeáš“ sa zdá byť prezývkou. Tadeáša, jedného z Dvanástich učeníkov, často nerozoznávame od Tadeáša z Edessy, jedného zo 70-tich apoštolov, ktorý obrátil Edessu a kráľovi Abgarovi odovzdal Rukou neutvorený obraz Krista.
Júda bol synom Jozefa, ktorý bol zasnúbený s Bohorodičkou. V Jánovom evanjeliu sa píše, že Júda spočiatku neveril v Kristovo posolstvo. Júda sa oženil so ženou menom Mariam a historik Eusébius zaznamenal, že počas vlády cisára Domeciána boli dvaja vnuci apoštola Júdu predvedení pred samotného cisára, ktorý sa na základe ohovárania heretikov obával, že pre neho predstavujú určité politické nebezpečenstvo. Keď ich cisár preskúmal a videl, že sa len namáhavo podieľajú na obrábaní pôdy, prepustil ich na slobodu, pretože pre neho nepredstavovali žiadne nebezpečenstvo.
Ďalší historik, menom Nikeforos o Júdovi napísal: „Božský Júda, ktorý mal dvojaký titul Tadeáš a Labbaios, syn Jozefa a brat Jakuba, ktorý bol zvrhnutý z vrcholu jeruzalemského chrámu, hlásal evanjelium a šíril kresťanstvo najprv v Judei, Galilei, Samárii, Idumei a potom v Arábii, Sýrii a Mezopotámii. Napokon prišiel do mesta Edessa, ktoré patrilo kráľovi Abgarovi, kde evanjelium pred ním hlásal iný Tadeáš, jeden zo 70-tich apoštolov. Tam sa apoštol Júda pustil do práce a dokončil to, čo nedokončil onen Tadeáš.“ Po dokončení kázne o Kristovi z úst apoštola a po zázračnom uzdravení svojho kniežaťa, odvrhli obyvatelia Edessy modly a nečistý život, prijali pravú vieru a dali sa pokrstiť. Tak sa mesto osvetlilo Kristovou vierou. Knieža Abgar vyniesol mnoho zlata a ponúkol ho apoštolovi, ale on mu povedal: „Keď sme zanechali svoje, ako môžeme prijať cudzie?“
Takto sa usiloval o osvietenie pohanských národov a o ich obrátenie od ich predošlých povier k svetlu pravého poznania Krista a dostal sa do krajín okolo hory Ararat, kde obrátil na kresťanstvo množstvo ľudí. Keď pobúril pohanských neveriacich, zajali ho a podrobili mučeniu. Potom ho obesili a prestrelili šípmi. Tak vydal svoju dušu do Božích rúk a dostal od neho nestarnúcu korunu mučeníctva.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: VELIMIROVIČ, N.: Ochridský prológ.
Zdroj: casoslov.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
