Mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny (9.)

Každý kresťan – katolík dnes považuje panenstvo Márie za samozrejmú vec a nepremýšľa o tom. Túto pravdu nám aj ikonograficky pripomínajú tri hviezdy na Máriiných ramenách a na čele – jej trvalé panenstvo pred, pri aj po pôrode. Čo však berieme dnes ako samozrejmosť, nebolo samozrejmosťou vždycky. Aj kvôli tomu táto pravda má svoje miesto vo Vyznaní viery.

Už Mojžiš bol svedkom predzvesti zázračného pôrodu

Myslím, že veľký Mojžiš poznal už vopred túto udalosť prostredníctvom svetla, v ktorom sa mu zjavil Boh. Kým totiž ker plápolal ohňom, jeho tŕne nezhárali (porov. Ex 3, 1-3). Vtedy teda, onen krík a oheň stali sa predobrazom toho, čo sa v príhodnom čase malo  zjavne prejaviť v tajomstve Panny. Totiž rovnakým spôsobom, ako ker horel a nezhorel, aj Panna, hoci počala Svetlo, ostala nedotknutou. (Gregor z Nissy, Slovo na Kristovo narodenie).

Pánovmu narodeniu  ustúpili aj zákony prírody

Ó, obdivuhodná udalosť! Panna sa stáva matkou a naďalej ostáva pannou. Uvažuj o novom poriadku prírody. Pokiaľ ide o iné ženy, dokiaľ je niektorá pannou, určite sa nemôže stať matkou. Ako náhle sa ňou stala, nevlastní viac panenstvo. Lenže v tomto prípade obidve kvality patria jednej a tej istej osobe. Ona je totiž v rovnakom čase matkou i pannou. Panenstvo jej neprekážalo v tom, aby mohla porodiť, a tiež pôrod ju nepozbavil panenstva. Patrilo sa, aby ten, čo vstúpil do ľudského života pre spásu ľudí celých a nedotknutých, sám sa počal v tej, ktorá bola celá nedotknutá a oddaná jemu bez výhrad. (Gregor z Nissy, Slovo na Kristovo narodenie).

Ježiš je Máriiným synom i jej Pánom

Prečo na svadbe v Káne povedal syn matke: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina“ (Jn 2,4). Náš Pán, Ježiš Kristus, bol Bohom i človekom. Ako Boh nemal matku, ako človek áno. Bola teda matkou jeho tela, matkou jeho človečenstva, matkou jeho slabosti, ktorú vzal na seba kvôli nám. Lenže zázrak, ktorý mal urobiť, bol dielom jeho božstva, nie jeho slabosti, dielom Boha, nie slabého človeka. Ale čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia (1 Kor 1, 25). Ježiš prišiel na svet zo ženy, ktorá je mu matkou, hoci on je Boh a Pán neba i zeme. Ako Pán sveta, Pán neba i zeme, určite je aj Máriiným Pánom. Nakoľko stvoril nebo a zem, je Stvoriteľom aj Márie. Ale keďže – ako je napísané – je narodený zo ženy, narodený pod zákonom (Gal 4,4), je Máriiným synom. Je teda zároveň synom Márie i Pánom Márie. Nediv sa tomu, že on je zároveň syn i Pán. Je nazývaný synom Márie, ako je nazývaný aj synom Dávida. A je synom Dávida, lebo je synom Márie. (Augustín, Komentár na Jána, 8,9).

Márii  patrí titul Bohorodička

Ježiš nebol ani na jediný okamih človekom ako všetci ostatní bez toho, žeby nebol zjednotený a spojený s Bohom. Práve naopak, samo Slovo (Logos), tým že sa vtelilo do blaženej Panny, urobilo si z jej tela svoj chrám a Ten, ktorý z neho vyšiel, bol podľa vonkajšieho zjavu človek, ale vnútorne bol pravý Boh. Preto aj potom ako sa narodil, mal za matku pannu, vec, ktorá sa neprihodila nikomu spomedzi svätých. Keďže títo neboli totiž nič iné než ľudia, týkalo sa ich rovnaké ľudské narodenie. On však, nakoľko bol skutočným Bohom, keď nadišla chvíľa, aby sa v plnosti času zaodel človečenstvom, vyhradil si pre seba odlišný spôsob ako sa narodiť, než majú ostatní. Preto tá, ktorú správne nazývajú blahoslavenou, zasluhuje si titul Bohorodička a Panna-Matka, lebo Ježiš, ktorý sa z nej narodil, nebol hocijakým  človekom. (Cyril Alexandrijský, Proti tým, čo neuznávajú, že Mária je Bohorodičkou, 4).

Blahoslavená si, Mária

Blahoslavená si, Mária, lebo v tebe našli rozlúštenie všetky záhady a tajomstvá zvestované prorokmi. Mojžiš ťa predstavil  v horiacom kríku a oblaku, Jakub v rebríku, Dávid v arche zmluvy a Ezechiel v zatvorenej a zapečatenej bráne. Hľa, tvojím pôrodom všetky tieto obrazy našli svoje naplnenie. Buď chvála Otcovi, že poslal svojho jednorodeného Syna, čo vzišiel z Márie, čím nás vyslobodil z pochybenia a jej pamiatku oslávil na nebi i na zemi. Blahoslavená si, Mária, že si počala. Blahoslavená si, že si ho porodila. Blahoslavená si, lebo si kŕmila toho, čo živí všetkých. Blahoslavená si, lebo si vo svojom lone nosila Silného, čo svojou mocou nesie celý svet a všetko riadi. Blahoslavená si, lebo z tvojho lona zažiaril jas, ktorý sa rozprestiera po celej zemi a ona ťa teraz nazýva blaženou. Blahoslavená si, lebo si svojím mliekom kŕmila Boha, ktorý sa vo svojom milosrdenstve stal maličkým, aby chudákov urobil veľkými. (Balaj Sýrsky, Modlitby a hymny, 3,6).

Spev byzantského obradu

Kedysi v Červenom mori bol načrtnutý obraz Nevesty, ktorá muža nepoznala. Tam bol Mojžiš, ktorý rozdelil vody, tu je Gabriel, služobník zázraku. Vtedy Izrael prešiel suchou nohou cez hlbinu mora, teraz Panna porodila bez muža Krista. More po prechode Izraela zostalo nepriechodné, Nepoškvrnená po narodení Emanuela zostala neporušená. Bože, ktorý si a aj predtým si bol, ktorý si sa zjavil ako človek, zmiluj sa nad nami. (Bohorodičník-dogmat 5. hlasu).

 Marko Durlák, vyšlo v časopise Slovo

Zdroj obrázka: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/31/Nicaea_icon.jpg