Svätý Ján Zlatoústy – o bohatstve
Svätý Ján Zlatoústy pred Pánom Bohom a pred veriacimi takto uvažoval o bohatstve:
„Ó, tyrania bohatstva! alebo lepšie: ó, zloba tých, ktorí sa tyranii bohatstva spontánne dávajú do služieb. V skutočnosti nie je to bohatstvo, čo má nad nami veľkú moc, naopak, sme to my, čo sme veľmi slabí a jeho otroci, my sme tí biedni, viažuci sa na pozemské dobrá, telesní, hlúpi. Áno, jeho moc nie je naozaj veľká! Povedz mi: čo v skutočnosti zmôže bohatstvo? Nič, iba obmedzenosť a necitlivosť! Ak sám diabol, prekliaty démon, tak zlý a tak obratný, aby vo všetkom urobil zmätok, nemá v konečnom dôsledku žiadnu moc, akú moc by potom mohlo mať bohatstvo? Keď vidíš striebro, predstav si, že je to cín. Nedarí sa ti to? Dobre, uvedom si, čím ono skutočne je: súčasť zeme, nič iné ako súčasť zeme.
Ani táto úvaha ťa nepresvedčí? Mysli teda, že zomrieme a že mnohí z tých, čo mali majetky, nič nezískali zo svojho bohatstva, že veľmi mnohí, ktorí sa bohatstvom obklopili, stali sa popolom a prachom a teraz znášajú najbolestnejšie utrpenie. V skutočnosti sú oveľa biednejší než tí, ktorí majú veci z hliny a skla: tí, ktorí spia v posteli zo slonovej kosti, sú často nešťastnejší než tí, ktorí na jednoduchom lôžku. Povieš však: Bohatstvo je také príjemné. Sú mnohé iné veci ďaleko príjemnejšie: kvety, čistý vzduch, obloha, slnko, potešujú zrak omnoho viac. Ostatne, striebro sa často pokryje tmavým povlakom, ktorý mnohí označujú ako čierny. Čo máš z čierneho obrazu? Slnko, obloha, hviezdy nie sú čierne. Osobitnú radosť spôsobuje vidieť kvety také mnohoraké vo svojich farbách, je to väčšia radosť ako vidieť lesk striebra.
Tebe nespôsobuje radosť pohľad na pekný kvet ale lakomstvo a nespravodlivosť. Kvet potešuje dušu, nie striebro. Vyhoď von z tvojej duše tú zlú záľubu a uvidíš, že to, čo sa zdalo cenné, je úbohejšie ako blato. Odhoď od seba ďaleko túto slabosť. Osoby, ktoré majú horúčku, aj keď vidia špinavú vodu, snažia sa z nej napiť, ako keby to bola čistá voda z prameňa, a osoby, ktoré sú zdravé, niekedy za vodou ani netúžia. Odhoď túto chorobu a uvidíš veci, ako sú.“ (Sv. Ján Zlatoústy, Homília 7 na 1. Timotejovi 2,2-41).