Naša prepodobná matka Paraskeva Trnovská; Svätí mučeníci Nazarios, Gerbasios, Protasios a Celzius – 14. október
Prepodobná Paraskeva Trnovská
V Srbskej zemi, v dedine Epivat sa narodila sv. Paraskeva nábožným rodičom, krotí sa ju snažili vychovať podľa Božieho zákona. Ani po smrti rodičov neopustila úzku a tŕnistú cestu, ktorá vedie do neba cez vrúcne nasledovanie životov svätých.
Pôstom a bdením umŕtvovala svoje telo a podrobovala ho duši. Preto nemohla dlho strpieť svet, v ktorom jej duša nemala pokoja a odišla do púšte. Živila sa tam zelinami a korienkami. Vždy pozerala na toho, ktorý môže pokorných srdcom zachrániť od malodušnosti a búrok. Keď tak žila v púšti, diabol sa ju snažil vystrašiť a zvíťaziť nad ňou snami a zjaveniami. Často sa menil na rozličné zvieratá alebo ju prepadával. No Paraskeva si zobrala za útočište Najvyššieho a s jeho pomocou i znamením svätého kríža odháňala nepriateľov.
Keď už v púšti prežila mnoho rokov, raz, keď sa ako zvyčajne vrúcne modlila, uzrela Božieho anjela, ktorý jej povedal: „Opusť púšť a vráť sa do svojej otčiny, lebo tam máš telo odovzdať zemi a dušu preniesť do nebeského príbytku.“ Prepodobná spoznala, že tento príkaz pochádza od Boha, no smútila, že má zanechať púšť, lebo sa presvedčila, že nič tak neočisťuje dušu, ako púšť a ticho. No aj proti svojej vôli opustila púšť a vracajúc sa do otčiny prišla do hlavného mesta Konštantínopola, kde navštívila Chrám Božej múdrosti a cerkev presvätej Bohorodičky nazývanú „Na Vlachernách“. Odtiaľ odišla do rodnej dediny Epivat, kde prežila ešte nejaký čas neopustiac svoje pustovnícke námahy, modlitbu a pôst. Pred smrťou sa ešte srdečne pomodlila za seba i za všetkých ľudí. Zosnula v 11-tom storočí. Jej telo bolo veriacimi pochované, no ľudia časom zabudli na to miesto a aj na Paraskevu.
Po mnohých rokoch Boh vyjavil, kde sú jej čestné pozostatky. Keď jeden stĺpnik s pomocníkmi kopal hlbokú jamu na pochovanie istej mŕtvoly, našiel neporušené telo, ktoré ležalo v zemi. No povedal si: „Ak by toto telo bolo sväté, Pán Boh by to prejavil nejakým zázrakom.“ A tak ho spolu s mŕtvolou zasypal hlinou. Keď sa nasledujúcu noc vo svojom dome modlil jeden z tých pomocníkov menom Juraj, mal videnie. Uzrel akúsi kráľovnú sediacu na tróne a mnoho svetlých vojakov, ktorí stáli okolo nej. Keď ich zbadal, veľmi sa preľakol, no jeden z tých svetlých vojakov ho zobral za ruku a zdvihol zo zeme hovoriac: „Juraj, prečo ste tak pohrdli telom prepodobnej Paraskevy a pochovali ste ho so zapáchajúcim telom? Rýchlo ho vykopte a uložte na čestné miesto…“
V tú istú noc i jedna cnostná žena menom Eufémia mala také isté videnie. Na druhý deň obaja všetkým ľuďom povedali, čo počuli a videli. Keď to počuli pobožní ľudia, s veľkým jasotom odišli k pozostatkom prepodobnej Paraskevy a vybrali ich zo zeme. Tešili sa z nich ako z drahocenných pokladov a uložili ich do cerkvi v dedine Epivat, kde sa cez jej prosby diali mnohé zázraky, lebo všetci chorí a posadnutí z okolia, ktorí tam s vierou prichádzali, stávali sa zdravými. V roku 1201 boli jej pozostatky prenesené do mesta Trnov, kde neporušene ležali a boli prameňom vyliečenia pre mnohých, ktorí tam s vierou prichádzali.
NA SPRACOVANÍ ĎALŠÍCH ŽIVOTOPISOV SA PRACUJE
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
