Svätí mučeníci Galaktión a Epistéma – 5. november
Mučeníci Galaktión a Epistéma
Začiatkom 3. storočia žili v meste Emesa vo Fenícii zámožní a urodzení manželia menom Klétofont a Leukippa, obidvaja pohania. Keďže Leukippa bola neplodná, od svojho manžela musela znášať veľa nadávok, ba neraz aj bitku.
V tom čase chodil od jedného domu k druhému istý Onufrios. Mal oblečené žobrácke handry a prosil o almužnu, no v skutočnosti to bol mních a kňaz, ktorý sa takto usiloval privádzať ľudí k Bohu. Okolo roka 220 zastal tiež pred Klétofontovým domom. Spočiatku pred ním Leukippa zatvorila dvere – bola roztrpčená, pretože manžel ju práve zbil – no napokon ho prijala a pohostila. Keď Onufrios vycítil, že sa Leukippa veľmi trápi, naliehal, aby mu prezradila príčinu. Vtedy jej zvestoval evanjelium a poukázal na skutočnosť, že pravý Boh vždy dáva prosiacim to, o čo ho žiadajú.
Leukippu naplnila nádej, uverila v Krista a dala sa pokrstiť. A naozaj, čoskoro s manželom počala vo svojom lone dieťa. Keď vyjavila tajomstvo vyliečenia svojej neplodnosti manželovi, z Božej milosti aj on uveril v Krista, vďaka čomu obidvaja vychovávali svojho syna Galaktióna jednomyseľne v kresťanskom duchu. Poskytli mu tiež vynikajúce vzdelanie, takže mohol urobiť skvelú kariéru, on však túžil po mníšskom živote plnom modlitby.
Po matkinej smrti, keď mal Galaktión 24 rokov, otec sa rozhodol oženiť ho a našiel mu nevestu menom Epistému, no nebola kresťanka. Galaktión sa s ňou zasnúbil, často ju navštevoval a postupne jej odhaľoval svoju vieru, až ju napokon priviedol ku Kristovi a sám pokrstil. Na ôsmy deň po prijatí krstu prišla sama Epistéma s návrhom, aby žili spoločne ako brat a sestra, s čím Galaktión súhlasil. Obidvaja snúbenci potom potajomky rozdali všetok svoj majetok chudobným a spoločne sa pobrali do púšte. Neďaleko Sinaja sa blízko seba nachádzali dva tajné monastiere. Galaktión vstúpil do prvého, Epistéma do druhého. Tam viedli prísny asketický život v modlitbe a pôste.
Po niekoľkých rokoch sa pohania dozvedeli o existencii tých monastierov a vyslali k nim vojenský oddiel. Všetci mnísi a mníšky sa rozutekali do vrchov, iba Galaktión zostal vo svojej kélii, čiže mníšskej izbe, čítať Sväté písmo. Keď ho vojaci zviazaného viedli, zbadala to Epistéma a začala prosiť najstaršiu sestru, aby jej dovolila podstúpiť mučenícku smrť spolu so svojím snúbencom a učiteľom. Povedala: „Ja nemôžem žiť bez Galaktióna, no pôjdem a zomriem spolu s ním.“ Keď jej najstaršia sestra dala k tomu požehnanie, Epistéma dohnala vojakov a volala na Galaktióna: „Môj milovaný pán a brat, môj učiteľ, ktorý ma nasmeroval na spásu, skrze ktorého som spoznala pravého Boha, počkaj ma, nenechávaj svoju úbohú sestru a služobníčku samu! Zober ma so sebou na mučenie – mňa, ktorú si vyviedol z modlárskeho blúdenia a všetkej svetskej márnosti! Mňa, ktorú si viedol k mníšskemu životu, poveď k vencu mučeníctva! Rozpomeň sa, ako si mi sľúbil, že ma neopustíš.“
Jej túžba sa naplnila, pretože ju vojaci zatkli. Následne obidvaja podstúpili ťažké muky. Bili ich palicami, zatĺkali im ostré klince pod nechty, odťali im ruky a následne nohy, potom im odrezali jazyk a napokon ich sťali. Túto mučenícku smrť podstúpili okolo roku 250.
Zdroj: furca.sk
Zdroj: johnsanidopoulos.com
